Vianočné zvyky a mágia. Štedrý večer, Kračún, Dohviezdny večer, Štedrák...
Každá šikovná žena vystrela v tento magický deň na stôl vlastnoručne vyšívaný obrus so symbolmi Vianoc – halúzkou jedličky a horiacej sviečky. Už od rána všetko v domácnosti usilovne pracovalo, aby dom a statok boli nachystané na najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Gazdiná piekla chlieb a koláče, najčastejšie záviny z kysnutého cesta plnené makovou, orechovou alebo tvarohovou plnkou a pripravovala ostatné vianočné jedlá. Krajove sa menu líšilo, ale základ všade bol oplátky, kapustnica, opekance, koláče, orechy, cesnak a jablká. Niekde sa varila aj šošovicová polievka, pretože šošovičky pripomínajú peniažteky. Gazda chystal krmivo pre statok, aby ho bolo dostatok na celé sviatky. K štedrovečernému stolu zasadala rodina sviatočne oblečená. Pod obrus slávnostne prestretého stola sa dalo trochu obilia a kovový peniaz, aby budúci rok priniesol bohatú úrodu a hojnosť všetkého do gazdovstva.
Voľakedajší človek viac a citlivejšie vnímal silu predmetov, stromov, zvierat, živlov i vlastných túžob. Život sa prejavoval bezprostrednejšou mágiou dní všedných i sviatočných. Predovšetkým dedinský človek veril magickým silám, ktoré tušil okolo seba i v sebe. Snažil sa ich povzbudzovať.
Na štedrý večer chodievali do potoka na vodu, ktorá sa brala po prúde a na dobré účely, takzvaná odrazená voda, čiže voda naberaná z potoka do dna ktorého bol zabodnutý zabíjačkový nôž, či iné ostrie. Do vody naberanej, najradšej pred východom slnka sa hádzali aj vianočné oplátky, chlieb, med, petržlen, či iné bylinky. Kropilo sa ňou obilie a zvieratá. Kúpali v nej deti, či si umývali tvár a ruky. Cez rok ju potom pridávali do čerstvej, lebo verili v jej očistnú moc. Na štedrý večer vhadzovali do studne vianočnú oplátku, koláč, jabĺčko, orech, aby sa nasýtila a dávala dobrú vodu a neusídlili sa v nej hady. Ešte pred večerou vykropili dom pomocou troch zviazaných klasov pšenice, alebo čečiny.
Oheň je po vode druhá najsilnejšia životná energia. Kedysi sprevádzal človeka od kolísky po hrob. Verili, že spolu s dymom očisťuje, odpudzuje zlo, zúrodňuje a uzdravuje, najmä ak sa v ňom pália bylinky. Neskôr nahradili oheň kozuba, pece, či vatry plamienky sviečok a lampášov. Mnohí ľudia si už neuvedomujú, že sviečky na štedrovečernom stole, na stromčeku, či v orechových škrupinkách alebo za oblokom nie sú iba prejavom nášho zmyslu pre romantiku, ale pozostatkom dávno minulých zvykov.
Pred začiatkom slávnostnej štedrej večere, keď sa všetci usadili, vybral nestor rodu pre každého člena rodiny z pece uhlík a všetci verili, že komu počas nej nezhasol, dožije sa ďalšieho roka. Aj na Nový rok zažíhali oheň a posilňovali ho polievaním voňavého oleja, prekladaním tŕnia, kadidla, živice a voňavých rastlín.
Ich zmeny, pohyby a zvuky zohrávali veľkú úlohu pri predpovedaní počasia, či budúcnosti. Na štedrý deň, či sviatok Troch kráľov muži chodievali rezať racošky z liesok na virgule, ktorými hľadali vodu pre nové studne. Rezalo sa jedným rezom proti východu slnka s magickými formulkami, ktoré privádzali myseľ do primeraného rozpoloženia. Silnejšiu moc mali stromy v čase miazgy, to je na jar a pri zimnom slnovrate. Moc dreva sa zväčšovala vodou.
So Štedrým večerom nerozlučne späté bolo koledovanie – vinšovanie šťastia, zdravia, hojnosti a úspechov v ďalšom hospodárskom roku. Už tradične chodili koledovať obecní pastieri. Pastieri vinšovníci prinášali do domov na štedrý deň a na druhý vianočný sviatok - Štefana brezové prúty so želaním zdravia, šťastia, božieho požehnania a rozmnoženia majetku. Na Slovensku mali v ľudovej kultúre význam ihličnany, čiže smrek, borovica, jedľa. Ľudia najprv ozdobovali vetvičky, zastrčili ich do prednej, drevenej steny obývacej izby, alebo do jej stropu. Niekde halúzky prinášali do domu pastieri a vinšovali gazdovi, aby mal toľko teliatok, koľko je na nich ihličiek.
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc bol, ale i naďalej pretrváva zdobený stromček. Kedysi sa vešal na hradu nad stolom. K tradičným ozdobám stromčeka patrili malé červené jabĺčka, pozlátené a postriebrené orechy, perníky, retiazky zo slamy alebo farebného papiera, neskôr aj cukríky.
Rozdiel medzi chvojkou a novodobým umelým zdanlivo nie je veľký. Ten umelý však v sebe nemá nijakú silu a je len obyčajnou ozdobou.
Prvú písomnú správu nachádzame v Litve v roku 1510. Už pri starogréckych novoročných slávnostiach bola vnesená do svätýň, či súkromných domov vavrínová, alebo olivová vetva, ozdobená pásmi bielej ovčej vlny, bielymi a červenými stuhami a koláčmi. I Rimania si navzájom posielali palmové, či vavrínové vetvy ozdobené ovocím a drobným pečivom. Vo Francúzku bol známy už v 12. storočí. Ozdoboval sa sviecami a figúrkou dieťaťa. Aj na Slovensku sa ozdobovali vetvičky. V niektorých regiónoch sa im hovorilo chvojka. Strom bol stálou súčasťou obradov, lebo sa nim personifikoval zdar, úspech, zdravie a sila. Objavoval sa pri všetkých dôležitých momentoch ľudského života a obdobiach v roku.
Štedrovečerná hostina mala svoj osobitý priebeh. V každom regióne Slovenska boli trochu iné. V niektorých dedinách sa napríklad dodržiaval zvyk trojitého klopania na dvere pred začatím večere. Gazdiná vošla do izby, na stôl položila naplnené sito a sadla si. V site boli uložené oplátky, med, orechy, jablká, cesnak, kúsok koláča – teda časť potravín, ktoré sa konzumovali počas večere.
Skôr, ako rodina začala jesť, gazda pokropil izbu i pokrmy na stole svätenou vodou. Potom sa všetci členovia rodiny pomodlili, a tým sa poďakovali za prežitý rok a pokrmy. Potom matka urobila medom krížiky na čelá všetkým pri stole a začalo sa jesť. Na základe rozkrojeného jabĺčka a rozlúsknutého orecha usudzovali, aké zdravie v budúcom období bude mať ten-ktorý jej člen. Veľmi starostlivo sledovali zapálenú sviečku, pretože všeobecne panovala predstava, že plameň sviečky sa vychýli na stranu toho, kto prvý z rodiny zomrie. Tradičným štedrovečerným zvykom bolo hádzanie orechov do kútov izby.
Na druhý sviatok vianočný (na Štefana) sa už tradične konala zábava, ktorú poriadali mládenci. Počas zábavy si mládenci spomedzi seba volili najšikovnejšieho za mládeneckého richtára. Ten mal potom na starosti organizovanie zábav, stavanie májov a patrilo mu rozhodujúce slovo pri súdení sporov medzi mládencami.
Občas počuť, že : „Najedol som sa ako sedliak na Vianoce.“ Najbežnejším pečivom bol chlieb. I on sa používal v mnohých obradoch. Predstavoval rodinu. Na štedrý deň sa dodržiaval prísny pôst. O hlade sa čakalo do štedrej večere. Na Vianoce aj počas iných sviatočných dní kraľoval na stole chlieb. Bol neoddeliteľnou súčasťou mnohých magických obradov. Omrvinky zo štedrovečerného stola gazdiná ponúkla hydine, včelám, dobytku a nepohrdli nimi ani ľudia, veriac v ich liečivú moc. Nosili ich so sebou na cestách do hôr, či za obchodom. Piekli sa aj špeciálne koláčiky, kosoštvorcového, alebo elipsovitého tvaru, ktoré symbolizovali plodonosný princíp. Ženy pri vypracovávaní cesta, jeho natieraním medom a posýpaním makom až po vyberanie z pece spievali špeciálne piesne. Rukami od cesta na vianočku potierali stromy aby zarodili. Do zlatista upečené a potom v mlieku varené opekance symbolizovali dukátiky. Mak v bylinnej mágii predstavuje bohatstvo.
Na Troch kráľov vrcholilo obdobie zimných kolied. Koledníci dostávali perníky a drobné pečivo, tvarované do podoby kvietkov, zvieratiek, či vtáčikov. Ako poslovia jari dodávali ľudom nádej, že čoskoro budú dlhšie dni…
Vianočné sviatky sú o narodení nového života o zvíťazení Svetla nad Tmou. Nie je to len o zimnom slnovrate, o návrate slnka z ďalekej púte, je to i o zvíťazení Lásky a Dobra nad Zlom. Je to o znovuzrodení našich nádejí. A čo by to mohlo lepšie symbolizovať ako láska, porozumenie a zrod nového života, dieťaťa, aj keď je čas nepohody a útlakov. Nech sa teda naše rodiny aspoň v duchu trošilinku podobajú na tú Svätú rodinu v Betleheme, keď sa z obyčajnej noci stala noc svätá.
Jedno z ľudským prísloví vraví: “Keď nemôžeš byť hviezdou na nebi, buď aspoň lampou vo svojom dome.” A to je snáď zmysel Vianoc a života vôbec.
