Popolcová, alebo “Škaredá streda”
Kto chce veštiť, prípadne robiť magické praktiky, musí sa podrobiť aj očiste tela. Nie je to len očista pokožky, ale aj vnútra organizmu, čiže čriev a psychiky. Preto sa aj im doporučuje pôst. Pospolití ľudia dávnych čias od pradávna vnímali energie prírody a prispôsobovali sa im.
Po veselom fašiangovom období nastal čas útlmu, čiže pôstu. Ten začínal na Popolcovú stredu, ktorá je pohyblivým sviatkom. Na dedinách mládenci obradne ”pochovávali” basu, symbol dedinských tancovačiek. Končili sa fašiangy. Dedinská pospolitosť sa zúčastnila symbolického, humorného pohrebu. V ten deň bolo viac dovolené ženám. Tento deň volali aj Škaredá streda, lebo všetky ženy mali sviatok. Bol to čas, kedy pojedli mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek a ešte neprišiel čas mláďat kôz, či barančekov. Preto jedli väčšinou kaše, lúšteniny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne mali ryby, čiže jedlá pôstne. Organizmus sa prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového, vitálneho cyklu.
V tomto období je prevažne obdobie znamenia Rýb, ktoré sú dosť poznačené odchádzajúcou zimou a pomaly sa rozpúšťajúcim snehom a ľadom. Preto aj ich povaha je vodná, citová a sentimentálna.
Kresťanská liturgia
Kresťanská liturgia potvrdzovala životný štýl pôstu v tomto predjarnom období. V pôste zvýrazňovala a hľadala múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania v psychickom i fyzickom zmysle. Odľahčuje sa nielen duši, ale aj telu a najviac srdcu, ktoré si nemôže ani na chvíľu oddýchnuť a musí pracovať permanentne.
V rímskokatolíckom liturgickom kalendári je Popolcová streda prvým dňom pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení. Tento rok na 9. marca. V nasledujúcich rokoch pripadne Popolcová streda na 22.2.2012, 13.2.2013, 5.3.2014, 18.2.2015.
Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení krížikom, popolom na čelo. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: ”Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo ”Obráť sa a ver evanjeliu.“ Je to symbol pokánia.
Popolcová streda je pripomienkou ľudskej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života.
Popolcovou stredou začíname pôstne obdobie a v ten deň je prísny pôst, takmer hladovka. Je to pozvanie liturgie do nového liturgického roku. Nasledujúce dni nás privedú k Veľkej noci, pamiatke na umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Pána. Pripomína pominuteľnosť pozemského života - všetko sa raz pominie a my zomrieme. Sme pútnikmi na tomto svete, pútnikmi, ktorí nesmú zabudnúť na svoj pravý a konečný cieľ.
Pôst končil na Bielu, veľkonočnú sobotu po vzkriesení Krista. Večer na Bielu sobotu je tzv. Vzkriesenie a po ňom a západe slnka sa už môže konzumovať aj mäso, najčastejšie je to údená veľkonočná šunka. Neuzatvárajme sa len do panelákovej šede. Neobmedzte svoj život len na zamestnanie, nákupy a domáce práce. Zájdite si 9.3. do kostola a nadýchajte sa tamojšej atmosféry. Energie modlitieb a neviditeľných síl vám pomôžu, aj keď to hneď nemusíte postrehnúť.
Súvisiaci článok:
Modlitby, meditácie a spevy sveta
Ďalšie zaujímavosti:
Otázky o Vašom osude Vám radi zodpovedia naše veštice a veštci.
Základné informácie
Vyplňte dátum vášho narodenia
Reklama
Vyhľadávanie
Reklama
