Úvod » Zdravie » Stres (1. časť) (12.07.2010)

Stres (1. časť)

Slovo stres sa akosi stále častejšie používa v našom slovníku. Čo to vlastne je? Z hľadiska bežnej medicíny sa stres považuje za nervovú a hormonálnu odpoveď organizmu na rôzne podnety, ktoré narúšajú vnútornú rovnováhu, nazývanú homeostáza. Jednoducho povedané, je to každá situácia, ktorá vplýva na organizmus.

Môže sa jednať o zamestnanie, rodinné krízy, nával práce, prípadne náhle ochorenia alebo úrazy. Krátkodobé stresy sú pomerne časté a dokážu nás nabudiť k zmenám, prípadne lepším výkonom. Naopak, dlhodobé stresy sú škodlivé a môžu sa prejaviť na rôznych častiach organizmu. Väčšinou na srdiečku ako búšenie srdca, bolesti hlavy, alebo zvýšením krvného tlaku. U iných sa dokáže prejaviť ako žalúdočné, či tráviace problémy. Zvyčajne sú to bolesti žalúdka alebo hnačky. Stres je vlastne nervozita a dokáže sa prejaviť aj narušením spánku alebo celkovou podráždenosťou a nesústredenosťou.

Odbúravanie stresu

Stres Keď sa do takejto situácie už dostaneme, je veľmi potrebné až nutné nájsť si relax napríklad v prírode alebo telocvični. Najdôležitejšie je odísť od stereotypu a robiť čosi, čo nás odpúta od stresu. Ak už musíme siahnuť po liekoch, tak si radšej urobme bylinkový čaj, alebo užime homeopatiká. Nie je práve najlepšie siahať hneď po sedatívach. Homeopatické lieky sú vyrobené z prírodných látok a odstraňujú prejavy nervozity na nervovej aj telesnej úrovni.

Duševne podmienený stres si vytvárame sami. Dostávame sa do situácií, ktoré sa nám zdajú byť neriešiteľné, a tým nastáva nervozita. U niekoho silnejšia, u iného slabšia. Všetko závisí len od nás. Pôvodne sa uvažovalo, že stres je odpoveď organizmu, ktorý sa aktivuje pri situáciách ohrozujúcich život. To sa väčšinou jedná o krátkodobé podnety. Dlhodobé stresy sú už tou nepríjemnejšou kapitolou. To sú tie denno-denné krátkodobé, ale stupňujúce sa stresy, nervozita narastá, stresy silnejú a už si nevieme dať rady - čo ďalej? Jedná sa o psychické stresy, ktoré sa začnú skôr či neskôr odrážať na našom tele. Musíme sa naučiť každú situáciu riešiť a zaujať ku každej veci správny postoj. Reagovať môžeme len správne alebo nesprávne. Ale len pri nesprávnych reakciách dochádza k negatívnemu stresu rôznej intenzity.

Reagovať správne znamená riešiť situáciu pokojne a trpezlivo, láskavo a spoľahlivo, niekedy je treba aj prísne. Nesprávna reakcia je zlosť, netrpezlivosť, zúrivosť, strach. Ak sa opakujú naše prehnané negatívne reakcie, samozrejme nastáva v našom organizme zmätok a často pocit nemožnosti riešenia problémov. Ak ich nedokážeme s ľahkosťou a s nadhľadom riešiť, nastáva zmätok v našom tele a tomu sa hovorí stres, čiže nervozita. Čím viac takýchto pre nás neriešiteľných situácií vzniká, tým viac sa zaťažuje náš organizmus. Keď jedného dňa zaťaženie presiahne limit, vzniká choroba, ktorá sa ohlási v ktoromkoľvek orgáne nášho tela. Naše orgány reagujú podľa danej situácie. Rôzne druhy našich citov napádajú aj rôzne orgány, ktoré im prislúchajú.

Dôvody a následky stresu

Viete, že žlčník a pečeň je napádaný práve pri zlosti, nenávisti a závisti? Počuli ste, že sa vraví o zlých ľuďoch, že sú jedovití ako žlč? Určite ste to počuli. Základné prejavy našich vlastností (temperamentu) boli pomenovaním spojené so žlčou. V gréčtine cholé znamená žlč, a rheo tiecť. Cholerici sú osoby veľmi aktívne, pri vypätí reagujú agresívne, zlostne. Presadzujú svoj názor bez ohľadu na to, či sú v práve alebo nie. Bolo zistené, že z ich žlče tečie veľa bledej žlče žlčovými cestami, a preto málokedy mávajú žlčové kamene. Melanos - tmavý, to sú melancholici. Títo ľudia sú ústupčiví, menej odvážni, majú strach alebo obavy, sú menej aktívni. Bývajú často zasnení, vnútorne trpia aj sa zlostia, ale ustúpia. Ich žlč je tmavšia a hustejšia. Tvorba kameňov je istejšia. Cholerik by sa mal učiť byť tolerantnejším a ústupčivejším, melancholik naopak, mal by sa viac snažiť presadiť sa, uskutočňovať svoje plány.

Práve tu, kdesi v strede medzi telom a dušou, vznikajú žlčové kamene. Jedná sa o ľudí, ktorí sa zlostia, ale majú svojho protivníka silnejšieho a boja sa ho, ticho trpia, nemajú odvahu sa mu postaviť, preto vo vnútri trpia, aj sa zlostia - všetko v sebe dusia, tým sa pomaly v ich žlčníku začínajú vytvárať žlčové kamene. Vysvetľuje sa to tým, že svaly, ktorými sú obalené žlčovody, sa stiahnu a vtedy sa začnú tvoriť kamene.

Stres Je veľmi veľa ľudí, ktorí práve takto žijú. Navonok sú v poriadku, a vo vnútri im to vrie. Stáva sa to aj v rodinách, kedy manžel domov príde podnapitý a manželka musí byť ticho, nedajbože, aby čosi povedala. A tu nastáva proces tvorby žlčových kameňov a vysokých stresov. Koľko zloby si sami vytvárame na pracoviskách, kde si nadriadení myslia, že môžu všetko a podriadení trpia. Kamene nám oznamujú, že robíme vo svojom živote chybu. Robíme pri tom dve chyby. Najskôr držíme v sebe zlosť a bojíme sa. Keď sa cítime ohrození, naša hypofýza vysiela do celého organizmu signál na zvýšenie hormónov vylučovaných do krvného obehu. Nadobličky začnú na tento signál uvoľňovať kortizol a adrenalín. Tieto hormóny nám pomáhajú pri strese, ale len na určitý čas. Dlhodobé stresové situácie majú negatívny vplyv na náš organizmus. Akonáhle sa vylúči viac hormónu, strácame rovnováhu. Keď sa tieto stresové situácie viackrát opakujú, telo nemá čas na rýchlu regeneráciu organizmu. Časté stresové opakovania zvyšujú rizikové faktory obezity, nespavosti, tráviace problémy a nakoniec aj silné depresie. Dlhodobo opakujúci sa stres veľmi súvisí s najčastejšími príčinami smrti: srdcové ochorenia, ako infarkt, pečeňové ochorenia, rakovina, nehody - hlavne na cestách, pľúcne ochorenia, ale nie malou mierou sú to aj samovraždy.

Pri zvýšenej hladine kortizolu dokáže stres zvýšiť aj riziko autoimunitných ochorení. Medzi tieto ochorenia patrí aj lupus. Zdedené schopnosti, kariéra, genetická výbava osobnosti - toto všetko sú prvky, ktoré ovplyvňujú stresové situácie. Mnohé charakterové vlastnosti sa vytvárajú v rannom veku a na ne pôsobí prostredie, kde sa žije. Deti, ktoré sú v mladom veku viac vystavované stresovým situáciám, sú v dospelosti na stres citlivejšie.

Veštica Zuzana

Súvisiace články:
Meditácia lieči (1. časť)