Vzťah podľa arkána VI.
V klasickom tarote sa šestka nazýva Láska, niekedy Milenci. Je to nádherné arkánum, ktoré ani tak nehovorí o láske, ale skôr o správnej voľbe. Čo uprednostníte: obsah alebo formu? Možno si myslíte, že to môže byť jedno.
![Vzťah podľa arkána VI.](/fotografie/img595/zapadslnka.jpg)
Bolo by vám ale jedno, keby ste milovali osobu neobyčajnej krásy, ktorú by vám závidel celý svet, no len pokiaľ by neotvorila ústa a všeobecne by sa nezistilo, že je to hlúpe a nevzdelané stvorenie? Že rozumie iba sebe, svojim pekným veciam a svojim neskutočne predraženým nápadom? Ale takéto niečo by bolo príliš jednoduché, celkom učebnicové a zrejme by ste si spomenuli na niektorú klasickú rozprávku…
Ako teda môžeme chápať vzťah podľa arkána VI?
Podľa archetypálneho tarotu ide o „vcítenie sa“, to znamená, nakoľko dokážeme uvidieť svet očami iného (=milovaného) človeka. Väčšinou sa v tom „pohľade na svet očami iného človeka“ utopíme. Najmä ženy začnú natoľko všetko robiť podľa partnerových želaní, až celkom zmizne ich vlastná osobnosť a stanú sa niekým iným, než v skutočnosti sú. Ako teda treba pozerať na svet „očami iného (=milovaného) človeka“? Podľa arkána VI. tak, aby sme nestratili svoju vlastnú identitu.
Uvediem príklad z praxe: Peter a Iveta
Peter spoznal Ivetu na jednom známom veľtrhu, kde on predával svoje autá, ona tancovala s jednou známou tanečnou skupinou. Neskutočne sa mu zapáčila. Zamiloval sa do jej nádherného pohybu, do jej temperamentu, neskôr na večernej recepcii zistil, že je vzdelaná, jemná, pozorná i taktná. Aj ona sa zahľadela do Petra. Začali sa spolu stretávať, chodiť do kina, mali si stále viac a viac toho povedať. Asi po roku usúdili, že by sa mohli vziať, pretože sú zrelí, ich láska je pevná a život by mohol byť taký krásny… Naplánovali si svadbu a skutočne sa aj zobrali. Asi tri mesiace po svadbe Peter nenútene navrhol, že by Iveta nemusela tak často tancovať a mohla by svoje vystúpenia obmedziť len na tie miesta, kde sa práve bude nachádzať Peter, pretože už sa predsa zobrali a už by nebolo také vhodné, aby ona niekam chodila bez neho. Jej sa to síce veľmi nepáčilo, ale súhlasila. Neprešiel ani rok, otehotnela a tešili sa spolu na bábätko.
Prišiel ďalší nenápadný návrh: dôležitá je rodina, bábätko, tanec treba zavesiť na klinec… Hoci sa to Ivete vôbec nepáčilo, zaťala zuby, uvedomila si, ako veľmi Petra miluje a sekla s tanečnou skupinou, hoci to kolegyne brali ako malý podraz, nakoľko nemali za Ivetu náhradu. Bábätko rástlo, Peter rozširoval svoju predajňu automobilov, doma bol stále menej… Z Ivety sa stala taká domáca sčasti upratovačka, sčasti mamina a sčasti neúnavná čakateľka na manžela a trošičku jeho priazne…
Jedného dňa mu prišla SMS správa v čase, keď bol vo vani a telefón ležal voľne položený na kuchynskom stole: “Miláčik, kedy zasa prídeš ku mne na večeru a prežijeme nekonečne sladkú noc? Cmuk, cmuk, cmuk.” V Ivete sa niečo podstatné zlomilo. Všetko jej preletelo hlavou, ako ustupovala, ako nič nežiadala, ako sa spoliehala na Petrovu lásku a dúfala, že jedného dňa aj on pre ňu niečo urobí, prekvapí ju, a všetko bude lepšie… ale zdá sa, že už nič nebude lepšie… zrazu nevedela, čo urobiť: je tu rodina – rozbiť ju? Zostať? Ponížená, oklamaná, zradená!?
A tak prišla po radu. Po radu arkána VI., vcítenie sa. Áno, uvidela svet „očami svojho partnera“, ale pri tom stratila vlastnú identitu, a hoci partner tak veľmi chcel, aby prestala tancovať, bez toho tanca to už nebola ona. Iveta to všetko prehodnotila, ešte skúsila s Petrom nejaký ten rok, či sa všetko môže napraviť. Nedalo sa, pretože Peter zašiel príliš ďaleko v zahrávaní sa s láskou. Rozviedli sa. Peter dodnes strieda partnerky a snaží sa ich obmedzovať v tom, v čom sú zaujímavé. Iveta bola dva roky sama, začala znovu tancovať a opäť stretla niekoho, kto jej však nesiahol na osobnú slobodu, ale tiež ako ona „uvidel svet jej očami“… Majú spolu ešte dve deti a sú skutočne šťastní…