Doporučujeme

Petra

Petra

Tisíce ľudí snívajú o budúcnosti, minulom živote, majú veľa otázok a chcú poznať odpovede - od toho som tu, aby som vás nimi previedla. Více »

Další kartářky online
Kartářka Zuzana

Zuzana

Osobný kód 163

Jasnovidka Diana

Diana

Osobný kód 157

Kartářka Emilia

Emilia

Osobný kód 155

Kartářka Sara

Sara

Osobný kód 176

Desať stupňov k trvalej láske (5. časť)

Milí čitatelia, v našej rubrike začíname rozoberať citlivú tému. Hovorím v množnom čísle, lebo to tak cítim, že pri čítaní textu so mnou iste polemizujete, snáď i súhlasíte, ak ste sa prepracovali do tejto kapitoly... Povedzme si úprimne, kto sa nikdy v partnerskom spolužití neurazil? Hoci len vo svojom vnútri a nepriznal to?

Desať stupňov k trvalej láske (5. časť)

Denne sa stretávame s tým, že naše egá narážajú na odpor, ktorý im kladie ich okolie. My sami sa často chceme vidieť v lepšom svetle a nevieme priznať názor iného, ak je iný ako ten náš.

Umenie odpúšťať alebo odčiniť urážku

Toto je však jedna strana mince, kedy dokonca môžeme svojmu okoliu poďakovať, že sme mali možnosť sa pozrieť do „pravého zrkadla“, a pritom sme spoznali svoje negatívne stránky, nielen tie pozitívne. V minulých kapitolách sme totiž zdôrazňovali, ako je dôležité vyzdvihovať kladné stránky partnera.

Štatisticky je zistené, že jednu kritickú poznámku zo strany milujúcej osoby, vyváži až 5 pochvál, či vyzdvihnutie našich kladných vlastností.

Čo však, ak nás náš najbližší človek naozaj urazí a my v sebe máme pocit krivdy? Treba sa najprv zamyslieť, či na tom “šprochu nebolo pravdy trochu“. Ak nás prejde prvá zlosť, o pár minút, hodín, či dokonca dní (záleží od okolností a miery urážky), a pritom aj naše svedomie cíti, že nám bolo ukrivdené, treba s tým ísť von, i keď sa bojíme, že sa pokazí náš vzťah. Radšej pristúpte na nepríjemné pocity a rozhovory, či dokonca hádky, ako máte v sebe držať krivdu.

Mlčanie o našich krivdách a urážkach postupne zabíja náš vzťah.

Svetlo lásky, ktoré sme dostali darom z nebies, tak postupne zhasína, lebo je zatemňované pocitmi, že nám neprávom ublížili, a my sme tou obeťou vo vzťahu. Ak však o tom mlčíte, nevypočuli ste si druhú stranu (z rôznych dôvodov: bojíte sa byť sami, neveríte, že by vám druhá strana porozumela, či ste jednoducho zbabelí...), ako sa máte dozvedieť, čo sa vlastne skrývalo za urážkami? Váš partner mal na to svoju subjektívnu príčinu, dokonca sa možno tiež cíti dotknutý! Niekedy ospravedlňujeme partnera, že nám nechcel ublížiť a hľadáme príčinu, prečo tak konal. Ak ste našli, je dobre, ale ak sa tie boľavé rany v srdci objavujú znova, hľadajte spolu a hovorte o nich. Píšte si myšlienky, ktoré vás napadnú na danú tému. Najlepšie sú tie, ktoré k vám prídu hneď ráno po zobudení. Urobte si koncept buď v hlave, alebo na papieri, premyslite si všetko dobre, a potom s tým vyjdite na svetlo. Pripravujeme si reč na poradu, píšeme si koncepty na rôzne pracovné témy, dokonca aj keď ideme do obchodu, máme so sebou zoznam vecí, ktoré potrebujeme… Vzťah je iste dôležitejší ako nákup, či nie? 

Literatúra pomenováva často partnera ako doplnok, ale aj ako protipól: Mars a Venuša, Slnko a Luna. Čudujete sa, že máte rozdielne názory? Je to normálne, veď inak by ste sa možno nudili.

Hovorte, vysvetľujte, aby partner pochopil, o čo vám ide!

Je to iste ťažké, ak nechcete kaziť dobrú atmosféru vo vzťahu, ale ak je vo vás skrytý hnisajúci vriedok, aká je vlastne naozaj tá atmosféra? Citlivo však vyberajte slová a vety, aby ste neučinili protiurážku svojmu doplnku! Dostávame sa teraz k dôležitému faktu: ak ste mali naozaj pádny dôvod na urážku, partner by mal pochopiť a porozumieť, o čo vám ide!

Úprimné vyznanie a pochopenie, odkiaľ vlastne prišla príčina napätia, že vôbec urážka vznikla, je veľmi dôležité. Často zaúraduje naše vnútorné dieťa, ktoré bolo zranené v mladších časoch, či až v rannom detstve. Ak toto pochopíme a chceme sa o tom porozprávať (inak je to veľmi bolestivé a sám človek sa čuduje, koľko má toho v sebe neodpusteného a nestráveného!), odblokujú sa nám často veci, ktoré s danou témou zdanlivo nesúvisia. Môže to byť napríklad: vysmievanie spolužiakov z nášho výzoru, zahriaknutie autoritou, čiže otcom, matkou či učiteľom… Niekedy to môže byť banálna vec, ako napríklad nervozitu a následne urážku spôsobí určité gesto, či slovo v danej chvíli, ktoré robil niekto iný v minulosti, kto vás ranil na citlivom mieste, či dokonca vás svojim spôsobom týral. Pocit uvoľnenia, ktorý zažijete, ak to vyjde von, je ničím nenahraditeľný. Ak by sa vám aj napriek uvoľneniu urážka vracala, ak znovu či mimovoľne urobí váš partner toto gesto, môžete si z toho urobiť žart, či určitú paródiu.

Obom partnerom, ktorým záleží na vzťahu, a pritom nevedia ako ďalej, ostáva aj možnosť v tejto fáze rozporu vyhľadať terapeuta, i keď je vzťah hlavne o tých dvoch. Môžete sa zdôveriť psychológovi, snáď i priateľovi, ktorý vie zaujať stanovisko, a pritom vám povie pravdu rovno do očí. Len či takého naozaj máte…

Medzi dvoma partnermi by mala byť snaha o uznanie, že ste mali právo na urážku, a pritom druhá strana možno podcenila vaše pocity. Uznať je potrebné úprimne, ďalej to už nemá zmysel vyťahovať. Na druhej strane, ak dôvod na urážku nebol pochopený, radšej to treba ihneď priznať! V tom momente sa treba trpezlivo vrátiť späť a pátrať po prvotných príčinách. Vyplatí sa to! Čo je pre niekoho banalita, pre druhého to môže byť zásadný fakt. Aj o tom, že to pochopíme, je vzťah ešte bližším vzťahom. 

Uznanie od nášho blízkeho, že pripustí, že spôsobil urážku, je pre nás veľkým darom! Mali by sme si to oceniť.

Ospravedlnenie

Prichádza ďalšia fáza, ospravedlnenie. Vieme, že to obligátne „sorry“, ide z niektorých ľudí ako z chlpatej deky. Pozor, tu si uvedomte, aby ste vy, ktorým ublížili, nedolovali energiu z partnera a veľké „výhody“ obete! Neuzavrite vášho partnera do väzenia a netrescite ho. Tu robia ženy často chybu, že odopierajú manželovi milostný akt, lebo si ho nezaslúži. Kto je tu potom obeť? Čudujete sa, že vás nechce požiadať o prepáčenie?

Odpustiť, znamená pustiť zlosť na partnera do mora, či rozpustiť ho v láske.

Odčinenie urážky

Prichádza ďalšia fáza, odčinenie urážky. Niekedy stačí slovné ospravedlnenie, ale ak to bola vážna vec, ktorej ste sa jeden z vás previnili, bude potrebné urobiť nejakú nápravu. Dobré je, ak je to záležitosť, ktorá je uskutočniteľná. Sľubovanie, že už to nikdy neurobím, nám pripomína deti v škôlke, ktoré ešte nevedia, aký je život zložitý. Dobre padne, ak si môže „obeť“ určiť odčinenie svojej bolesti. Možno to bude nejaký výlet či určitá symbolika, ktorá je len vaša… Často muži prinesú žene kvety, ak ich urazili, ale iste prídu aj na niečo originálnejšie, ak prepískli. Ženy, ktoré urazili muža svojim podrezaným jazykom, iste prídu tiež na originálnejšiu vec, ako je dobre uvarená večera, i keď obidve spomínané veci potešia!

Na záver

Nepočítajte si svoje hriechy, ak ste si už odpustili. Nezabúdajte, že medzi vami má v prvom rade vládnuť láska. Len tá dokáže pochopiť i nepochopiteľné a odpustiť to neodpustiteľné.

Spracované veľmi voľne podľa knihy Hansa Jellouscheka - Desatoro trvalej lásky