Spomínam si, ako som sa zobudila a hneď na to som asi pol metra pod stropom zbadala čudesné, modrobiele svetlo.
Malo oválny tvar a šírku asi necelý meter. Keď som sa naň zahľadela, telepaticky mi oznámilo, že to je starý otec z maminej strany a práve odchádza na druhý svet. Pamätám sa, ako som si pomyslela, že to je naozaj zvláštne, lebo som nevedela, že je chorý. V skutočnosti som s týmto človekom nemala nijaký bližší vzťah. Mal dosť zlú povahu a nemal veľmi dobré vzťahy ani s ostatnými členmi rodiny. To svetlo tam ostalo len chvíľu, keď sa rozplynulo, pozrela som na hodinky. Boli 2 hodiny po polnoci a 17 minút. Potom som opäť zaspala. Druhý deň poobede prišla za mnou sestra. Vedela som, čo mi prišla povedať, a tak som jej už medzi dverami povedala: “Viem, že zomrel mamin otec...“ Prečudovane sa na mňa pozrela a dodala, že o pol tretej v noci. “Nie, presne o 2:17 h,” dodala som a rozpovedala jej môj príbeh z predošlej noci.
Čitateľka Vlasta
