Milí čitatelia rubriky Partnerská zhoda! Hneď na začiatku chcem poznamenať, že som si vedomá toho, že láska sa jednoducho cíti a nemá sa zbytočne filozofovať nad tým, prečo ľúbime. Berte do úvahy tieto riadky ako jedno z mnohých zamyslení o vzťahoch.
Dvaja ľudia, ktorí sa do seba zamilujú, sú zaslepení amorovým šípom, ktorý na určitý čas svojím sladkým medom, ale i jedom umŕtvi triezvy rozum a cítenie. Áno, treba to zažiť a užívať si aj prvé chvíle pôsobenia omamného jedu, ktorý pôsobí len dočasne. Páry, ktoré sú dlho spolu a vravia, že ich zamilovanosť ešte neprešla, neklamú. Používajú len nesprávny všeobecný výraz zamilovaný. Prešli totiž úspešne fázami a krízami vzťahu, respektíve sami slobodne chceli prejsť všetky úskalia, ktoré povedzme si úprimne, čakajú každý vzťah. Človek, ktorý si toto neuvedomí, cca po roku (i menej) pôsobenia spomínaného omamného jedu, skončí vzťah, lebo sa nenaplnili očakávania, ktoré mal. Naivne ešte verí, že nájde tú pravú či pravého. Možno ju už našiel, len nepostrehol, že to je on či ona. Hľadá ďalej… Tu je príčina striedania partneriek u mužov sukničkárov a žien tzv. radodajok.
Jestvujú teórie o vzťahoch, ktoré tvrdia, že existuje určitá skupina ľudí, ktorá jednoducho má také cítenie, že miluje viac partnerov naraz. Taký človek nech radšej ďalej nečíta tieto riadky. Z dlhoročnej skúsenosti, ktorú mám z pôsobenia na našej „linke dôvery“, kedy sa človek úprimne otvorí (nebudem osobná, neobávajte sa...), môžem skonštatovať, že u nás ešte vládne trend “jeden muž a jedna žena”. Ostané trendy sú našťastie ešte stále abnormálne.
1. pravidlo lásky: Vo vzťahu má byť len jeden muž a jedna žena.
Po určitom čase spolužitia sa však do vzťahu predsa len niekto zamieša. Prichádza dieťa. Ako je to so spravodlivým rozdelením lásky a pozornosti medzi ženou, mužom a dieťaťom? Dieťa je výsledkom spojenia obidvoch, preto je správne, aby sa venovali obaja partneri dieťaťu rovnakou láskou, samozrejme s prihliadnutím na rozdiely v pohlaví muža i ženy. Ak sa žena venuje viac dieťaťu, muž môže začať žiarliť. Cíti sa odstrčený. Matka si ani neuvedomuje, že svojmu milovanému dieťaťu ubližuje, lebo mu dáva zlý príklad do jeho budúceho partnerského života. Platí to samozrejme i naopak, lebo sa stáva, že sa otec venuje viac deťom ako svojej partnerke.
2. pravidlo lásky: Dieťa nemôže suplovať partnera ani jednému z rodičov.
Ak sa rodičia rozvedú, je správne, aby sa dieťa stýkalo aj po rozvode s oboma rodičmi a nemalo tak deficit otcovskej či materskej lásky. Inak začne rodičovi, s ktorým žije, hrať partnerskú úlohu. Je to skoro v podstate jedno v akom veku dieťa je. Už malí predškoláci sa snažia matke nahradiť to, čo jej citovo nedáva ich otec. Na druhej strane, mnohí dospelí synovia či dcéry ostanú slobodní. Obetujú sa kvôli tomu, aby otec či matka nežili sami. Toto však pravá partnerská láska nechce…
