Boľavý zub

Povedal mi, že stretnem muža, ktorý vyrieši všetky moje problémy a budem s ním veľmi šťastná. No spoznám ho až po veľkej bolesti, ktorú tak isto on utíši. Vraj mi len stačí, ak prijmem od toho muža pomoc......Saša

Boľavý zub

Rada by som sa s vami podelila o skúsenosť ktorú mi priniesol telefonát a rozhovor s pánom Adamom. Bolo to pred rokom na moje tridsiate narodeniny, ktoré som oslavovala spolu s mojou 5 ročnou dcérkou Vaneskou. Narodila sa keď som mala presne dvadsaťpäť a od tej chvíle som mala priam naučenú odpoveď pre všetkých svojich priateľov, známych a rodinu, ktorí sa pýtali na jej otca. Zvykla som im hovoriť, že to čo sa stalo už sa neodstane a som rada, že mám aspoň dcérku a som spokojná, že všetko je tak ako to je. Vaneskyn otec ma totiž opustil ešte keď som bola tehotná, aj keď mi pred tým sľuboval hory a doly. Nie som predsa jediná žena ktorej sa to stalo. No dosť ma bolelo, keď som prišla z pôrodnice a šla som s Vaneskou na prvú prechádzku a jeho som stretla, ako ruka v ruke korzuje s inou ženou po našej ulici. Hanbila som sa za svoju hlúposť, hanbila som sa za to, že nie som dostatočne silná aby som v tej chvíli ovládla slzy, ktoré mi stekali po tvári. Po piatich rokoch som ich síce udržala v očiach, no stále som sa cítila osamelo a zúfalo pri výchove malého dieťaťa, ktorého otec mi nijako nepomáhal. Pán Adam bol v telefóne na mňa veľmi milý a dokonca mi dal nádej, ktorú som tak veľmi potrebovala počuť. Povedal mi, že stretnem muža, ktorý vyrieši všetky moje problémy a budem s ním veľmi šťastná. No spoznám ho až po veľkej bolesti, ktorú tak isto on utíši. Vraj mi len stačí, ak prijmem od toho muža pomoc. Som vďačná pánu Adamovi, že mi to povedal, pretože patrím k ľuďom, ktorí nedôverujú cudzím a len s ťažkosťami prijímajú podporu. Možno by som toho pravého odmietla chytiť za rameno a nechať sa ním viesť, ak by mi o ňom dopredu nepovedal. Pracujem v nočnom bare kde nie je čas na oddychovanie a beriem si toľko smien nadčasu, koľko sa len dá aby som uživila seba a svoju dcéru. No pár dní po rozhovore s pánom Adamom sa mi veru nepracovalo najlepšie. Začal ma bolieť zub a to tak silno, že som nedokázala poriadne vnímať nič iné len ukrutnú bolesť, ktorá mi lomcovala celou polovicou tváre. Šla som hneď k zubárovi, no ani jeho ošetrenie nepomohlo. Zub vyčíňal stále viac. Mala som znovu nočnú a chcela som počkať do rána, než znovu unavená odnesiem dcérku do škôlky rovno od mojej mamy u ktorej prespala a potom pôjdem na niekoľko hodín čakať k dentistovi, ktorý sa mi bude špárať v zube. Nevyspaná potom znovu pôjdem na nočnú a ktovie ako dlho sa takéto dni budú opakovať, kým zub naozaj poľaví. Moje bolestivé grimasy si všimol muž, ktorý sedel sám pri bare a ktorého som tu v živote nevidela. Dlho pred tým než mi ponúkol pomoc ma pozoroval a priamo sa ma opýtal, či mám bolesti zubov. O pol noci vybavil u môjho šéfa, že som nemusela ostať do rána a namiesto mňa prišla šéfova žena obsluhovať zákazníkov. Ten muž sa volal Dušan, ako mi neskôr povedal a zavolal svojmu kamarátovi, súkromnému zubnému lekárovi, aby ma vzal o tejto nekresťanskej hodine k sebe do ambulancie. Sama by som si to nikdy nemohla dovoliť. Bola to luxusná súkromná ordinácia a Dušanov kamarát bol šikovný lekár, ktorý mi zub spravil úplne bezbolestne. Viac sa už bolesť neozvala a Dušan si získal moju dôveru oveľa rýchlejšie, než by to dosiahol akýkoľvek nápadník s kyticou kvetov. Sme spolu už rok a Dušan sa o mňa stále stará s láskou a pochopením. A čo je najlepšie Vaneska na neho nedá dopustiť. Od jej narodenia som ju ešte nevidela takú šťastnú ako teraz, keď má nového otecka.