Išlo o moju priateľku. Nechápal som totiž, čo sa s ňou v poslednom čase deje. Nenasmiala sa veľa, bola zamyslená a nerozveselilo ju nič, čo sme spolu podnikli....... Tibor
Volám sa Tibor a mám tridsať rokov. Vždy som si myslel, že veštenie je tak trochu ženskou záležitosťou, ale keď som mal problém s ktorým som si nevedel poradiť, dal som na slová mojich kolegýň v práci a zavolal som pani Svetlane. Išlo o moju priateľku. Nechápal som totiž, čo sa s ňou v poslednom čase deje. Nenasmiala sa veľa, bola zamyslená a nerozveselilo ju nič, čo sme spolu podnikli. Samozrejme, hneď všetkých napadlo, že sa chce v našom vzťahu posunúť a mal by som ju požiadať o ruku, no to som hneď zavrhol. Priateľka neraz povedala, že papier nepotrebuje na to, aby sa uistila, že ju má niekto rád. To som povedal aj pani Svetlane, no ona mi predsa len odporovala. Povedala mi, že vraj moja priateľka jednoducho zmenila názor, pretože prišiel ten čas a mal by som ju o ruku požiadať, ak ju nechcem stratiť. Poradila mi aj, ako na to a ja som sa riadil presne podľa jej rád. Teraz som šťastný, že som to urobil.Tak ako pani Svetlana povedala, vzal som ju na miesto nášho prvého rande. Po prvýkrát na tom síce nebolo nič romantické. Stretli sme sa na pumpe, a ja som zúfalo zháňal žiarovky do stretávacích svetiel, ktoré sa mi ako zázrakom vypálili obe naraz. Ako na truc, nemali práve tie moje svetlá a tak do nášho rozhovoru s predavačom zasiahla najkrajšia žena, akú som dovtedy videl. Vraj má v kufri svojho auta presne tie žiarovky, ktoré zháňam. Vonku pri jej aute sme sa dali do reči a o pár minút som už mal vo vrecku bezpečne uložený kúsok papiera s jej telefónnym číslom. Presne o šesť rokov neskôr som priateľku priviedol akoby náhodou na tú istú pumpu a pred zrakmi vyjavených predavačov a zákazníkov som si kľakol pred ňou na zem a ponúkol som jej prsteň. Nikdy som ju ešte nevidel, že by tak žiarila šťastím.
