Životná cesta

Moji rodičia boli neporiadnici, večne nezamestnaní, večne mali vypité a večne sa hádali. Odo mňa však chceli, aby som bol vo všetkom dokonalý, aby som prehnane veľa pomáhal na veľkom gazdovstve a staral sa o mladších súrodencov. A tak, keď som od nich odišiel a prenajal si prvý byt pripadal som si ako v raji.....Timo

Dobrý deň. Volajú ma Timo a mám 28 rokov. Píšem vám, pretože by som sa touto cestou chcel poďakovať pani Kamile za jej ochotu a schopnosti, ktoré mi dopomohli k tomu, že som teraz šťastný a spokojný sám so sebou. Od narodenia som nemal na ružiach ustlaté, ale veci sa zmenili a ja som rád, že som sa dokázal postaviť na nohy prakticky z ničoho. Moji rodičia boli neporiadnici, večne nezamestnaní, večne mali vypité a večne sa hádali. Odo mňa však chceli, aby som bol vo všetkom dokonalý, aby som prehnane veľa pomáhal na veľkom gazdovstve a staral sa o mladších súrodencov. A tak, keď som od nich odišiel a prenajal si prvý byt pripadal som si ako v raji. Vedel som že mám schopnosť nadobudnúť si slušný majetok a byť spokojný vo svojom živote, pretože skromne môžem vyhlásiť, že rozumu mi príroda dala dostatok, no akosi som strácal odvahu. A aj pôdu pod nohami, pretože čím viac sa dni v nezáživnom zamestnaní vliekli, tým viac som sa podobal na svojho otca, ktorý zo šichty vždy prišiel domov namosúrený a zmohol sa akurát tak na to, aby si vyložil nohy a otvoril pivo, zatiaľ čo mama pokrikovala na mňa. Odrazu som mal dvadsaťšesť a nič z toho čo som si plánoval, som v živote nedokázal. Až kým som nezavolal pani Kamile. Podporovala ma hneď od začiatku a vravela mi presne to, čo som potreboval počuť. Vraj má môj život dve cesty a je len na mne, ktorou sa uberiem. No vo chvíli, kedy sa najviac budem vyhýbať svojim génom a povahe, ktorú som zdedil, v tej chvíli vraj príde niečo, čo mi moje rozhodovanie uľahčí. Stalo sa presne to, čo pani Kamila predpovedala. Našiel som si priateľku Lucku a po trojmesačnej známosti sme sa rozhodli, že sa vezmeme. Vlastne sme museli, ako sa to zvykne hovorievať, pretože Lucka čakala dieťa. Svadba bola veľká a krásna, za čo vďačím Luckinej rodine, no jej bielu krásku špatila len jedna čierna škvrna. Moja rodina. Prišli ako chudobní príbuzní, bez daru a bez úsmevov, kritizovali všetko čo videli a odišli skôr ako sa rozrezala svadobná torta. Kvôli mne. O pol noci som si totiž vybral cestu o ktorej hovorila pani Kamila. Otec mi totiž navrhol, aby som šiel aj so svojou mladou ženou bývať k nim. Vraj sa sami nevládzu starať o dom. No môj svokor len pokrútil hlavou a povedal že si myslí, že jeho zať má na viac ako kydať hnoj. Nasledovala hádka po ktorej moji rodičia odišli. Pozrel som sa na svoju ženu a na jej okrúhle bruško, v ktorom rástol náš syn. Áno, vtedy som sa najmenej chcel podobať na svojho otca a prijal som svokrovu ponuku, byť partnerom v jeho podniku. Neostal som mu za jeho zastanie nič dlžen a v súčasnosti má naša firma trojnásobný zisk ako v čase mojej svadby. Môjmu otcovi som odpustil a on možno časom aj začal niečo chápať. Pretože teraz je rád, keď prídeme na návštevu a on sa môže potešiť svojmu vnukovi.