Další příběhy z rubriky Verte - neverte:
Příbuzná rubrika: Ľudia a veštenie
Bol presne rok po Karolovej smrti, zomrel na srdcový infarkt na služobnej ceste, ďaleko od domova a svojich blízkych...
Boli sme v kostole na pohrebe nášho strýka Ondreja. Počas omše som sa modlila a myslela na moje detstvo, ako sa nám spolu so sestrou strýko venoval.
Mamina si kúpila dva páry topánok, ale nemohla ich nosiť, pretože tesne po tom ťažko ochorela. Bola to nesmierne skromná žena a tesne pred svojou smrťou ma poprosila, nech ich idem vrátiť do obchodu, aby mi vrátili peniaze...
Krstná mama Miriam zomrela pred piatimi rokmi. Keď som mala zdravotné problémy a čakala ma hysterektómia, mala som veľké obavy, pretože to mala byť moja prvá operácia v živote.
Ja a môj brat sme boli už od detstva úplne odlišní. On mával večne hlavu v oblakoch, veril v život po živote, v dobrých anjelov. Ja, naopak, absolútna realistka, čo som nevidela na vlastné oči, tomu som nebola ochotná...
Mala som krásnych sedemnásť rokov a začala som sa priateliť s chalanom, ktorý bol veľmi dobrý plavec. Lichotilo mi, že si vybral práve mňa, hoci toľko dievčat túžilo po ňom a mnohé z nich by boli dali za jeho lásku...
Bolo to veľmi neskoro večer, keď som sedela v jedálni za stolom. Dávala som do poriadku účty a zakladala peniažky do obálok, na jednotlivé výdavky na budúci mesiac.
S Oskarom sme si hneď po revolúcii založili stavebnú firmu. Ako čerství inžinieri sme mali hlavy plné plánov a tie sme si tvrdou poctivou prácou postupne plnili. Život však prináša aj smutné chvíle...
V decembri, v deň mojich narodenín, som šla z práce domov autom. Bol studený, zamračený deň a cítila som sa pod psa.
Spomínam si, ako som sa zobudila a hneď na to som asi pol metra pod stropom zbadala čudesné, modrobiele svetlo.
