Viac krát sa mi po maminej smrti stalo, že ma prebudil zo sna pocit, že je pri mne, v mojej spálni.
Raz bol ale tento pocit tak silný, že ma donútil otvoriť oči a rozpozerať sa po izbe. Vo dverách som ju zazrela. Na tvári sa jej zračilo naliehanie a starosť, čo znamenalo, že sa deje niečo veľmi, veľmi zlé. Mama vošla do otvorených dverí detskej izby mojej dcéry a zas vyšla von. Pohybom ruky mi naznačila, aby som šla za ňou a potom jednoducho bez slova zmizla. Vstala som a vošla do dcérinej izby pozrieť sa do jej postieľky. Na prvý pohľad sa zdalo, že je všetko v úplnom poriadku. Mala vtedy necelý rôčik, už si fľašu s čajom vedela sama zobrať zo stolčeka a napiť sa z nej, keď ju v noci smädilo. Všimla som si, že ju má pri hlavičke v postieľke, tak som ju chcela odložiť späť na stolík a v tom som si všimla, že z cumlíka na fľaši je odhryznutý koniec. Rozsvietila som svetlo, gumený koniec som však nikde nevidela. Napadlo mi len pozrieť sa Katke do úst. Myslím, že som prišla v poslednej chvíli, lebo už ho mala zapadnutý v krku tak hlboko, že som ho ledva vybrala. Ani nechcem pomyslieť na to, ako by to bolo dopadlo. Od vtedy prešlo neuveriteľných tridsať rokov, a moja mama drží nad svojou vnučkou ochrannú ruku stále, za čo som jej nesmierne vďačná. Už pár krát sa stalo, že sa Katke ako dospelej prisnila a poradila jej, ako si má s problémami, ktoré prináša život, poradiť. Ďakujem mama.
Čitateľka Jarmila
