Môj syn Kristiánko sa narodil predčasne a krátko po narodení začal mať veľké zdravotné problémy. Lekári mi opatrne vysvetľovali, že je len veľmi malá šanca na prežitie...
Bola som v nemocničnej kaplnke a nahlas som sa modlila k Pánovi: “Potrebujem pomoc! Nechcem, aby môj synček zomrel!” Vtedy som na pravom ramene pocítila ruku starého otca a zároveň vôňu jeho fajkového tabaku. Bolo to úplne ako keby sedel vedľa mňa. Vyvolalo to vo mne pocit mieru a pokoja. Hneď som pochopila, že starý otec nedovolí, aby sa Kristiánovi stalo niečo zlé. Asi po 45-tich minútach som dostala vnuknutie, že mám ísť hore a pozrieť sa na môjho syna. Povedala som: “Ďakujem ti, starý otec“, a vôňa jeho tabaku sa vytratila. Lekári konštatovali, že je to neuveriteľné, ale došlo k obratu a životne dôležité funkcie sú stabilné. Vtedy som sa zosypala na zem a rozplakala sa. Dodnes som presvedčená, že mi ho ochránila vôľa starého otca. Kristiánko sa zázračne zotavil, hoci má oslabený sluch, je z neho veľmi živý, bystrý a vnímavý chlapček. Nikdy nevidel fotografiu starého otca. Keď som mu ju však pred rokom ukázala, usmial sa a povedal: “To je starý otec, môj anjel”. Neviem, ako ho to mohlo napadnúť, ale spoznal ho. Ďakujeme starý otec.
Čitateľka Magda
