Jedináčik
Pred dvomi rokmi som mala presne dvadsaťpäť rokov a veľmi ma rozčuľovalo, že som veľmi závislá na rodičoch. Milujem ich a sú to ľudia, ktorým môžem sto percentne dôverovať, no práve v tom bol problém.
Nechcela som, aby ma mali stále na krku, no akosi som ani nevedela vyletieť z hniezda. Bolo to tým, že som jedináčikom a od rodičov som dostala úplne všetko. Venovali sa mi s neuveriteľnou láskou, starali sa o mňa viac ako o seba. Vždy všetko, čo som potrebovala, vybavili. A mne sa to prestávalo páčiť. Chcela som niečo dosiahnuť sama. Na narodeniny so zatelefonovala na číslo 0900 612 353 a posťažovala som sa s týmito mojimi pocitmi pani Michelle. Vraj už by bolo načase, stať sa nezávislou, no potrebovala by som príležitosť, ktorá by mi túto nezávislosť umožnila. Veštica Michelle mi vtedy prezradila, že túto príležitosť mať budem, no opäť za ňu budem vďačná rodičom. No nie tak, ako si myslím. Dostanem ju preto, lebo som sa narodila práve im. Dosiahnem svoje, ale to najcennejšie, čo mi táto nezávislosť prinesie, bude paradoxne to, že si uvedomím, ako veľmi mám svojich rodičov rada. Pani Michelle mala vo všetkom pravdu. Príležitosť prišla. A veľká. Sprevádzala som moju kamarátku do jednej agentúry na casting, ktorý bol pre ňu veľmi dôležitý, pretože sa ho zúčastnil aj jeden veľmi významný fotograf. Kamarátka vtedy robila modelku už sedem rokov a bola veľká profesionálka. No práve ten fotograf si všimol mňa na chodbe, na ktorej som ju čakala a oslovil ma lámanou češtinou. Ponúkol mi prácu v Paríži a ani neviem ako, podpísala som s ním zmluvu. Žiadne únavné konkurzy, žiadne brutálne diéty a plastická chirurgia. Stala som sa modelkou zo dňa na deň, bez toho, aby som nad niečím takým v živote čo i len uvažovala. Tým, že kamarátka bola nezávistlivá a zbehlá v týchto veciach, nemusela som sa ničoho báť. Vo všetkom mi pomohla a na prvé fotenie cestovala so mnou. Začala som tvrdo drieť, ale aj zarábať slušné peniaze a tak som sa mohla konečne osamostatniť. Chodila som na fotenia po celej Európe a snažila som sa pracovať v plnom nasadení, pretože na to, že som bola začínajúca modelka, som mala predsa len dosť veľa rokov. No ako sa neskôr ukázalo, pre niektorých majiteľov agentúr to bola skôr moja devíza ako nedostatok. Po roku a pol som sa stretla na jednej akcii s fotografom, ktorý mi k tomuto všetkému pomohol a choval sa ku mne v mojich začiatkoch veľmi milo a korektne. Chcela som sa mu poďakovať za príležitosť, ktorú mi vtedy dal, no on len mávol rukou a povedal, že túto príležitosť mi dali moji rodičia. Po nich som vraj zdedila gény, ktoré ma vyniesli až tam, kde práve som. Odrazu som pocítila neuveriteľný smútok, že s nimi nie som a skoro som sa už rozbehla priamo domov. Nakoniec však vyhral zdravý rozum a najprv som si uzatvorila všetky nedorobené veci a odmietla ďalšie fotenia, aby som sa vrátila domov v kľude, bohatšia o tisícky zážitkov. Rodičia sa potešili môjmu rozhodnutiu, ostať už doma a ponúkli mi možnosť pracovať s nimi v ich firme. Tentokrát mi už neprekážalo, že mi dláždia cestu pod nohami. Som predsa ich…
Lívia
Cena hovoru: 1,60 €/min.