Kartářka Mária

Mária

Osobný kód 151

Kartářka Renáta

Renáta

Osobný kód 152

Vytúžená výhra

Bolo to vtedy veľmi zlé obdobie. Nemal som ani haliera a moja žena čakala tretie dieťa, o ktoré sa bolo treba postarať. Akosi nás však zlá životná situácia kvárila a tlačila k zemi, až sme skoro dýchať nevládali.

Vytúžená výhra

Pracoval som od rána do večera, no ani to nepomáhalo. Prichádzali ďalšie a ďalšie rany. Najprv dlh zo zdravotnej poisťovne, o ktorom som nevedel a spôsobil som ho nedopatrením, vyhrážky exekútorom a vysoké úroky. O mesiac na to mi prišlo vymáhanie pôžičky, ktorú nesplácal môj brat a ja som bol jeho ručiteľom. Za bratom bolo zbytočné ísť, rokmi sa z neho stal klamár a zlodej. Nič by mi nevrátil a tak som splácal za neho a robil ako otrok. Moja žena mala chorých rodičov, o ktorých sa bolo treba starať, nedokázala by ich len tak dať niekam do ústavu. Tie dni som bol veľmi zamyslený a nešťastný. Raz ráno za mnou prišiel kamarát zo stavby, na ktorej sme pracovali a porozprával mi, že pred týždňom zatelefonoval pani Kamile na číslo 0900 612 353 a tá mu predpovedala výhru v lotérii. Malo to však háčik. Vyhrá vraj len vtedy, keď sa rozdelí s niekým, kto to veľmi potrebuje a kto tiket podá za oboch. Neveril som, no kolega bol presvedčený, že ja som ten niekto. Keď som sa ho opýtal, kde mám tie čísla, ktoré vraj vyhrajú, povedal mi, že práve preto volal veštici Kamile. Tie čísla sa mu prisnili už dávno, no keď ich on podával, nič nevyhral. Vysmial som kolegu, až bol červený po korienky vlasov, no do fajrontu mi celá vec poriadne vŕtala v hlave. Čo keby sa to predsa len podarilo? Na druhý deň som sa zobudil skoro ráno a kolegovi som zavolal. Opýtal som sa ho, aké to teda boli čísla a hneď v ten deň sme šli tiket podať. Viete si predstaviť, v akom šoku som bol, keď som vyhral druhú cenu? Každému z nás sa ušiel rovný milión a to bola čiastka, ktorá vyriešila všetky moje problémy aspoň do tej miery, že som konečne mohol začať pracovať sám na seba a na svoju rodinu, a nie pre nejakého exekútora, či na šeky, ktoré mi pridlho ostali nezaplatené ležať na stole. Dnes som rád, že som kolegu poslúchol, aj keď nedokážem pochopiť, čím som si práve ja zaslúžil to, že sa rozhodol podeliť sa so mnou. Raz som sa ho na to aj pýtal a on mi povedal, že už dlho v mojich očiach videl také zúfalstvo, aké videl raz na poľovačke v očiach jeleňa, ktorého prenasledoval a ten pochopil, že už nie je kam ujsť. Vraj sa na neho tak ako ja, pozrel ten jeleň tesne pred tým, ako dostal guľku z poľovníckej pušky…

Jozef

Cena hovoru: 1,60 €/min.