Odporúčame

Veštica Kavena

Veštica Kavena

Poradím vám, ako sa správne rozhodnúť. Viac »

Ďalšie veštice online
Veštica Dala

Dala

Som dostupná, zavolajte mi

Veštica Emilia

Emilia

Som dostupná, zavolajte mi

Veštec Adam

Adam

Som dostupný, zavolajte mi

Veštica Iveta

Iveta

Obsadená, zavolajte neskôr

Emina veštba z kariet

Bola streda, krásne letné slnečné predpoludnie. Vybrala som sa s mojou dcérkou na prechádzku, no v kočiariku mi zaspala skôr, ako som očakávala. Tak som len zazvonila u susedky, že si u nich posedíme na záhrade a trošku poklebetíme...

Emina veštba z kariet

Prebrali sme pri kávičke všetky tie “babské reči”, dcérka sa nebudila, tak mi suseda navrhla, že si čas skrátime výkladom kariet. Povedala: “Katka, poď, už sme dlho nečarovali” a už mi karty podávala do rúk. Pomiešala som ich, ani som nad ničím konkrétnym nerozmýšľala. Ema pomaly rozložila mnou vybrané karty, čo to o nich porozprávala, vzala ďalšie dve do rúk a zmeravela. Jej pohľad bol ľadový a plný strachu. “Ema, čo tam vidíš, povedz?!“ Zakrútila hlavou a len odvrkla: “Katka, vieš že určité veci netreba zbytočne rozoberať!“ Hneď som vedela, že sa to týka mojej mamy. Bola už dlhší čas v nemocnici a jej stav sa nezlepšoval, skôr naopak. Choroba jej spôsobovala veľké bolesti a utrpenie, asi preto ma napadla zvláštna myšlienka: “...smrť by bola pre ňu vykúpením...“ Už si ju sama želala. Nechcela som uveriť, čo za hlúposti sa mi motajú v hlave, nevedela som si ani len predstaviť život bez nej, veď mám len 31 rokov. Ja svoju mamu potrebujem… Bez toho, aby som niečo z toho nahlas vyslovila, Ema sa na mňa pozrela a mala slzy v očiach: “Áno, týka sa to tvojej mamy...“ Vo štvrtok ráno som šla do nemocnice, triasli sa mi kolená z predstavy, čo ma tam čaká. Vošla som do izby, mamina sedela na posteli, usmievala sa a ja som neverila vlastným očiam, očividne sa jej polepšilo, dokonca sa namaľovala, to už neurobila mesiace. Rozplakala som sa od šťastia a silno ju objala. Prerozprávali sme spolu celé poobedie. Večer som po dlhom čase spokojne zaspávala a verila, že najhoršie máme za sebou. V piatok ráno mi zazvonil telefón, volali z nemocnice. Moja drahá mamina skonala tíško v spánku.

Veľmi mi chýba, myslím na ňu každý, každučičký deň. Vlastne, každý deň sa na ňu pozerám a usmievam sa - moja malá dcérka sa totiž každým dňom na moju maminu čoraz viac podobá.

Čitateľka Katarína