Sú to už 4 roky, čo zomrela moja mama, mal som čerstvých 18. Práve som končil tretí ročník na strednej škole, keď mojej matke našli nádor na mozgu.
Keď ju koncom júna operovali, operácia dopadla v poriadku, no po pár hodinách upadla do kómy a už sa z nej viac neprebrala. Pre mňa, ktorý som bol svojím spôsobom ešte dieťa a mal som s matkou veľmi silné puto, to bolo niečo príšerné. Nedokázal som sa s tým zmieriť a začal som sa opíjať. O pár týždňov, boli už letné prázdniny, prišiel som raz večer domov, vošiel do svojej izby, zavrel dvere a chystal som sa vyvetrať, no v tom ma zaviala vôňa parfému, ktorý používala moja mama a mne v tom prešiel mráz po chrbte. No moje trápenie ďalej pokračovalo, premýšľal som o samovražde, už som si aj plánoval, ako to urobiť, jednoducho som sa so smrťou matky nedokázal zmieriť a keď moje rozhodnutie skoncovať s trápením vrcholilo, prisnil sa mi sen, kde za mnou prišla moja mama - žiarila, bola krásna ako sme si ju všetci pamätali, bola celá v bielom a za ňou bolo len biele svetlo a prehovorila: “Mám sa dobre, nič ma nebolí, veľmi mi chýbate, ľúbim vás” a zmizla. Keď som to povedal sestre, rozplakala sa a pár dní na to mi oznámila, že je tehotná. Bola to obrovská radosť, pretože nevedela otehotnieť niekoľko rokov napriek tomu, že všetko mala v poriadku. Tieto udalosti mi dali nový zmysel života a teraz mám krásneho 3 a pol ročného synovčeka, ktorý má veľmi silné puto ku mne a vždy, keď som s ním, mi povie “ľúbim ťa” a mne vyjde slzička, lebo to povie, ako mi to hovorievala moja mama.
Čitateľ Zoltán
