Odporúčame

Veštica Janka Avelange

Veštica Janka Avelange

Ak potrebujete podať pomocnú ruku a počuť rady, ktoré vás opäť postavia na nohy, som tu pre vás. Viac »

Ďalšie veštice online
Veštica Somezeda

Somezeda

Osobný kód 177

Veštica Zuzana

Zuzana

Osobný kód 163

Veštica Emilia

Emilia

Osobný kód 155

Veštica Kavena

Kavena

Osobný kód 169

Cesta k trvalej láske - spoznávanie partnera

Zamilovať sa a milovať partnera je rozdiel. Obdobie zamilovanosti začína od tej povestnej iskry, ktorá preskočí. Dvaja ľudia pocítia niečo originálne, zázračné a jedinečné. Voláme to zásah Amora. Je to dar, ktorý treba rozvíjať.

Cesta k trvalej láske - spoznávanie partnera

Súhra vo vzťahu stojí úsilie

Na to však treba dvoch. Ako sme si povedali v prvej časti, je potrebné si vzťah na začiatku definovať.

Ozajstné milovanie či láska začína vtedy, keď sa dvaja ľudia skutočne spoznajú a uvedomia si, že chcú byť s tým druhým aj napriek jeho tzv. chybám a uvedomeniu si, že je ten človek zrazu iný ako kedysi. Zdá sa nám na ňom niečo nové a dokonca cudzie, ale my aj tak chceme ísť s ním ďalej po spoločnej ceste životom. Kto má väčšiu chybu a vinu na tom, že vzťah nefunguje, to sa dá ťažko posúdiť. Často ju majú obaja partneri rovnakú. Ten, ktorý o tom viac hovorí, je však ťahačom vzťahu.

Pokiaľ sa so svojim partnerom ešte rozprávate a navzájom hádate, je dobre. Nehovorím, že to tak má byť, ale je to znak, že vám ešte záleží na vzťahu. Najlepšia je súhra a spoločné naladenie sa, ale ako vieme, stojí to úsilie. Ak si myslíte, že váš partner vás viac kritizuje, skáče do reči, a vy pritom zabúdate, čo ste chceli povedať, dohodnite sa na dňoch, kedy bude jeden hovoriť, a pritom ten druhý počúvať. Ak ste práve poslucháč, píšte si poznámky. Znie to možno čudne, ale môže to vzťahu pomôcť. Navyše, lepšie sa spoznáte. Budete sa čudovať, čo sa skrýva vo vašom milom.

Iný prípad je, ak nedokážete partnerovi povedať všetko rovno do očí. Môže to súvisieť ešte z minulých čias, kedy vás niekto zahriakol a vy ste prestali spontánne reagovať.

Chyby na partnerovi

Vzťahu veľmi škodí, ak si jeden z partnerov myslí, že má patent na to, ako má správne vzťah vyzerať a urobí si z toho druhého svoju kolóniu. Odmieta prijímať svojskosť osobnosti toho druhého a chce ho prerábať. Obdivuje to, čo bolo v minulosti, pri spoznávaní sa, a pritom vychytáva muchy, ktoré už vidí, lebo prvé zaľúbenie už pominulo. Ten druhý sa buď podriadi, ale tým sa partnerstvo končí a stáva sa z neho kolónia, kde sídli občas kolonizátor, ale kolónia musí stáť na jednom mieste a poslúchať, lebo má byť rada, že je rada. V druhom prípade vzťah končí a obaja hľadajú ďalej… Nerozvíjali to, čo im bolo dané na začiatku.

Človek, ktorý chce vládnuť láske a má pocit, že on je ten spravodlivý, pán dokonalý, nech radšej nevstupuje do žiadneho vzťahu a s nikým nech sa nezbližuje!

Vo vzťahu je dôležité zaujímať sa o toho druhého, a pritom nehodnotiť stále negatívne to, čo sa nám na partnerovi nepáči. Ak robí niečo náš partner inak, ako sme si vysnívali, predpokladali či vyprojektovali, že bude robiť, hľadajme príčinu, prečo to tak robí. Možno to má naučené z rodiny, alebo sú to zvyklosti oblasti, z ktorej vyšiel.

Uvediem naozaj banálny príklad. V našej oblasti, z ktorej pochádzam, sa nikdy nejedol povestný nedeľňajší rezeň s ryžou. Bola som prekvapená, keď mi ho takto môj partner ponúkol. My sme ho jedávali so zemiakmi. Zjedla som ho a hľadala som výhodu, takto upraveného obeda. Našla som. Zemiaky sa musia škrabať a s ryžou je menej roboty. Nekomentovala som, lebo som to brala ako dar. Ako žena som nebola zvyknutá z domu, že muž aj varí. Teraz zjem toto jedlo bez začudovania, prijala som ho. Niekde je to normálne, že muž varí, ale môjmu otcovi “prihorel aj čaj”, ako mama spomínala. Doteraz si otec nevie sám navariť, ale prijímam ho, lebo ho ľúbim ako dcéra, veď vie zas iné…

Vzájomné spoznávanie

Dostali sme sa nepriamo k detstvu. Je veľmi dôležité vedieť veľa o našom partnerovi a počúvať jeho historky z detstva. Je to dobrá téma na spoločné rozprávanie. Niektorí partneri hľadajú tému na rozhovor, hlavne ak začala fáza odcudzovania. Často preto, lebo majú obaja zábrany a možno i strach z obnaženia.

Kto miluje, láskou sa i obnažuje. Pritom mu vychádzajú na povrch i jeho temnejšie stránky.

O milovanej osobe nás predsa zaujíma všetko, lebo chceme byť jedno telo, jedna duša! Nepodceňujte malichernosti v rozhovoroch, často nimi vyjdú na povrch vážne veci, ktoré pramenia z detstva, kedy bol partner ako dieťa týraný alebo nemohol byť hravým dieťaťom, nepoznal pohladkanie, či na druhej strane bol vychovávaný opičou láskou. Spontánnou komunikáciou sa rozviaže jazyk, človek sa uvoľní, a pritom padnú okovy odcudzenia.

Ďalšou prekvapujúcou vecou, ktorá môže pomôcť, je vyhrotenie vzťahu do veľkej hádky až skoro rozchodu. Tesne pred tým, keď je to už smrteľne vážne a na rozchod, si muž a žena uvedomia, že sa naozaj ľúbia, záleží im na vzťahu. Chýbali by si, ak by sa rozišli. Poznáme aj z praxe, že veľa partnerstiev sa rozišlo a po opätovnom spojení to funguje. Prečo? Vykričali si všetko, lebo to už bolo jedno! Teraz aspoň vedia o sebe pravdu a ak chcú byť spolu, sú opatrnejší. Nechcú vlastniť partnera ako kus nábytku, zaujímajú sa o neho po každej stránke a hlavne: vyvarujú sa predošlých chýb. Dôležité: musia chcieť obaja rovnako!

Odcudzenie nastáva aj vtedy, ak ľudia prestanú veriť, že láska môže naozaj trvať!

Objavovať partnerove stránky, ktoré sa mi zdajú cudzie (čiže iné, ako by som chcel ja), neznamená, že si s ním budem čím ďalej menej rozumieť a odcudzím sa mu. Je to naopak šanca, ako sa mu priblížiť, rozšíriť si poznanie o milovanom. Viac ho pochopím a prijmem, nebudem si ho prevychovávať, dokonca sa odovzdám láske, bez kontroly a túžby vyprojektovať si daného človeka. Je to krásna stavba, ktorú musia milujúci projektovať spolu. Pritom riskujú bolesť, dokonca i pád, ktorý si treba priznať, ale zažijú aj veľa každodenných zázrakov a radosti. Tu je naplnenie toho známeho prirovnania: jedno telo, jedna duša a byť spolu v dobrom i zlom.

Jednou zo základných čŕt ozajstnej lásky k partnerovi je empatia, vcítenie sa do kože druhého a chuť tak urobiť.

Nepríjemné, čiže cudzie stránky o tom druhom, na ktoré prídeme, treba brať ako výzvu, že sa naučíme napríklad trpezlivosti. Výzvou je aj pohľad na svojho muža či ženu, ako do zrkadla, lebo to, čo mi vadí na druhom, nemám buď zažité alebo sú to aj moje slabé stránky, ktoré nechcem vidieť, a preto ma rozčuľujú. Nebezpečenstvo odcudzenia vzťahu nastáva aj vtedy, ak je vzťah jednostranný v tom, že jedna strana nechce o niečom rozprávať. Druhá strana na to berie ohľad. Túto bariéru je potrebné prekonať. Ak je to vec, o ktorej človek nemôže pred partnerom hovoriť, mal by vyhľadať dobrého terapeuta, aby si to v sebe vyriešil, a tak nemal blok v komunikácii na danú tému. Často je touto témou sexuálna stránka, ktorá sa nesie životom človeka ešte z detských čias, kedy bol jedinec buď zneužívaný alebo opačne, na túto tému nebolo slušné v rodine rozprávať.

Zdravá sexualita, založená na monogamnom milovaní, vytvára silu, ktorá prestúpi oboch, postupne ich zjednocuje a pomáha prekonávať odcudzenie vzťahu.

Samozrejme, že fyzické milovanie, nemá byť na prvom mieste a priskoro. Je vyvrcholením spoznávania sa dvoch duší, ktoré sa priťahujú. Rozprávajte sa spolu s partnerom o všetkom, žiadna téma nemá byť tabu. Zaujímajte sa viac o svoju polovičku. Pýtajte sa, čo chcete vedieť hneď, pokým sa vám ten jav na nej nebude zdať ako cudzí! Je to dobrá prevencia odcudzenia sa partnerov. Ak máte zábrany v rozhovore o niečom, píšte partnerovi listy. Hovorte spolu o detstve. Čítajte prípadne dobovú literatúru, hoci aj romány, ktoré boli moderné, kedy boli mladí vaši rodičia, aby ste pochopili, odkiaľ vyšli, aký svet ich obklopoval, čo ich formovalo. Ak sú problémy neprekonateľné, neváhajte a choďte aj k terapeutovi.

Spracované voľne podľa knihy Hansa Jellouscheka - Desatoro trvalej lásky