Veštica Dala

Dala

Som dostupná, zavolajte mi

Veštica Majka

Majka

Neprihlásená, volajte neskôr

Víla

Eliška sa do Bratislavy nasťahovala, keď sme mali obaja šesť rokov. Je to zvláštne, ale presne si pamätám, ako som ju po prvýkrát stretol. Kde inde, ako na detskom ihrisku. Vyzerala ako víla.

Víla

Mala až po pás blonďavé vlasy, modré oči a bola neuveriteľne drobná. Bol som od nej o hlavu vyšší a bol som “cvalík”, ako mi často hovorievala mama, ale aj tak by som ju neprebil, ak by som sa do nej chcel pustiť. Eliška bola veľmi energické dievča a ja som bol zakomplexovaný tichý chlapec, s ktorým sa nechcel nikto hrať. A tak som sedel sám na hojdačkách a ostatné deti sa mi občas posmievali, keď sa im práve zachcelo. No keď prišla za mnou Eliška a povedala, že sa chce hrať práve so mnou, všetci s posmeškami prestali. A tak to bolo aj na základnej škole. Eliška bola niečo ako moja víla, ktorá mi pomáhala stať sa človekom. Kvôli mojej samotárskej povahe som bol totiž zatrpknutý a často aj nepríjemný chalan. Keď sa naši rozvádzali, bol som piatak a nedalo sa so mnou vydržať. Len vďaka Eliške som mal ako tak obstojné známky a len vďaka nej som sa držal na uzde. Keď šla na strednú školu, naše cesty sa trochu rozišli. Píšem trochu, lebo mimo školy sme boli naďalej stále spolu. Ja som vychodil učňovku, no ona pokračovala po strednej ďalej a stala sa z nej lekárka. Toto všetko vám však píšem nie len kvôli Eliške, ale aj kvôli pani Sáre, ktorú som spoznal pred dvoma rokmi, keď som jej zatelefonoval na číslo 0900 612 353. Vtedy som mal problémy, ktoré som nevedel riešiť inak ako u veštici. Nie žeby som to neskúsil. So svojimi nekľudnými snami a dlhými prebdenými nocami som najskôr skočil za konvenčným odborníkom, ktorý mi ale predpísal lieky na spanie a tie môj stav možno ešte zhoršili. Veštica Sára mi však povedala, že nie som chorý a na môj problém tým pádom neexistuje tabletka. Vraj mojím problémom je láska z detstva, ktorá sa nenaplnila. Hneď ma napadlo to jediné meno, ktoré som si tak často opakoval, keď mi bolo najhoršie - Eliška. V čase, keď som telefonoval pani Sáre, som Elišku už nejakých päť rokov nevidel, pretože sa odsťahovala do Nemecka za prácou. Veštica Sára mi povedala, že svoju osudovú lásku v najbližšej dobe stretnem, no už by som ju nemal tak ľahko pustiť z rúk, ako keď som bol nedospelý chalan a neuvedomoval som si, ako veľmi ju ľúbim. A mala pravdu. Nikdy som neprišiel na to, že to, čo k mojej kamarátke cítim, je láska. Láska, akú človek stretne len raz za život a aj to len vtedy, keď má obrovské šťastie. Pani Sára mala pravdu aj v tom, že som Elišku onedlho stretol a už som ju tak ľahko nepustil. Riskujúc všetko, čo mi je drahé, som sa jej vyznal z najvrúcnejších a najúprimnejších citov. Eliška, teraz už nádherná žena a skúsená lekárka sa na mňa uškrnula, ako keď sme mali šesť rokov a povedala mi: “To ti ale trvalo...” Teraz sme spolu a mňa už nič nestraší. Ani zlé sny, ani zlá realita.

Štefan

Cena hovoru: 1,60 €/min.cvalík