Odporúčame

Diana

Diana

Mám dar, s ktorým môžem pomôcť aj vám v ťažkej životnej situácii. Viac »

Ďalšie veštice online
Veštica Viktória

Viktória

Osobný kód 172

Veštica Zdena

Zdena

Osobný kód 165

Jasnovidka Renáta

Renáta

Osobný kód 152

Veštec Mirek

Mirek

Osobný kód 181

Zlá žena

Každému, čo jeho je a každému, čo mu patrí, to je moje životné krédo. Ženil som sa, keď som mal sedemnásť. Bral som si dievča, do ktorého som sa bezhlavo zamiloval a ktoré mi učarovalo na stanovačke. A z tej stanovačky sme si odniesli aj začínajúci život... Ondrej

Každému, čo jeho je a každému, čo mu patrí, to je moje životné krédo. Ženil som sa, keď som mal sedemnásť. Bral som si dievča, do ktorého som sa bezhlavo zamiloval a ktoré mi učarovalo na stanovačke. A z tej stanovačky sme si odniesli aj začínajúci život, ktorý sa vraj zrodil z našej lásky. Ľúbil som svoju ženu za jej postoj k životu. Vždy mi tvrdila, že je veľmi pobožná a dieťa ktoré čaká je božím darom.
Po svadbe a po jej pôrode sa všetko zmenilo. Z pobožnej ženy sa stala fanatička, ktorá celý deň páchala hriechy. Prvý sa nám narodil syn Adamko a druhý rok po ňom druhý syn. Manželka nikdy nelipla k deťom. Jediné, čo z nej poznali, bol jej krik a nadávky. Hanbil som sa za ženu a necítil som k nej nič, iba odpor. Moja láska vyprchávala každým dňom, no vydržal som s ňou dlhých pätnásť rokov. Nechcel som prísť o synov. No keď už boli synovia dosť veľký na to, aby k tomu mohli niečo povedať, sami ma prosili, aby som sa s ich matkou rozviedol.
Prv, než som to urobil, zatelefonoval som pani Anastázii. Chcel som sa s ňou poradiť a pravdu povediac, bál som sa aj toho čo bude. Vedel som, aká je žena pomstychtivá a túžil som sa dozvedieť, či všetko dobre dopadne. Pani Anastázia mi povedala, aby som v každej situácii zachoval kľud. Na druhý deň som podal o rozvod, no žena sa s tým nemienila len tak zmieriť. Vraj, ak žiadosť nestiahnem, vymyslí si, že ju bíjavam. Aj tak bolo. O pár dní ma polícia privolala k výsluchu a ja, aj moji synovia sme museli vysvetľovať, že nikoho nebijem. Policajti mi však neuverili, pretože moja manželka má vraj ruku v dlahe a potvrdenie od lekára, že ju má zranenú. Ak by som vtedy stále nemyslel na slová pani Anastázie a nedúfal, že sa všetko v dobré obráti, možno by som aj priznal to, čo som neurobil. No trval som na svojom a ženu si polícia zavolala znovu. Tak dlho však moja manželka nikdy nedokázala filmovať. Vždy jej povolili nervy. Keď jej policajt prejavil nedôveru, ohnala sa na neho tou dlahou a rozbila ju priamo na jeho nose.
Deti mám po rozvode ja, pretože manželka dostala konečne to, čo si zaslúži. Policajt totiž nebol taký hlupák ako ja a moje deti. Otĺkať sa tak ľahko nenechal.

Ondrej