Mamin šťastný smiech
Môj príbeh sa stal pred 9 rokmi. Pred svojou smrťou mama nechala u mňa kufor. Po tom, ako navždy od nás odišla, som stále cítila v dome jej prítomnosť a mala som pocit, že mi hovorí, aby som šla k jej kufru.
Pomaly som ho otvorila a vyberala jej veci jednu po druhej. Do očí sa mi tiskli slzy, pretože vôňa vecí mi pripomínala chvíle strávené v jej prítomnosti. Úplne na spodu kufra ležal mamin župan, vzala som ho do rúk a pritiskla si ho k tvári, aby som jeho vôňu precítila ešte intenzívnejšie. Vtedy som pod rukami pocítila niečo tvrdé, pomyslela som si, že vo vrecku nechala svoju modlitebnú knižku. Pozrela som do vrecka, no bola tam hrubočizná zalepená obálka. Zavolala som sestru, spolu sme si sadli na posteľ a obálku otvorili, zreteľne sme obe započuli mamin šťastný smiech. Bolo tam 80 novučičkých 1000 korunáčok. Náš prvý nákup smeroval do záhradníctva. Kúpili sme si z peňazí od nej mladý stromček lipy, jej najobľúbenejšieho stromu a zasadili ho v našej záhrade. Vždy, keď naň teraz uprieme pohľad, spomenieme si na mamu…
Čitateľka Elena
