Mamina si kúpila dva páry topánok, ale nemohla ich nosiť, pretože tesne po tom ťažko ochorela. Bola to nesmierne skromná žena a tesne pred svojou smrťou ma poprosila, nech ich idem vrátiť do obchodu, aby mi vrátili peniaze späť.
Ja som to však neurobila. V priebehu asi piatich týždňov sa mi potom trikrát snívalo, že mi telefonuje. Vždy mi zazvonil telefón, ja som ho zdvihla a bola to mama! Pri prvom rozhovore som sa jej opýtala, ako sa má. Odpovedala, že je všetko v poriadku. Potom sa ma spýtala, či som už bola vrátiť jej topánky. Zdalo sa, že ju to veľmi trápi. Odpovedala som záporne a rozplakala som sa, pretože mi mamina nesmierne chýbala. Hovor sa skončil, už na druhej strane nikto neodpovedal. Po týždni sa v podstate všetko zopakovalo, až na to, že som jej povedala, že jej topánky už čoskoro vrátim. Pri treťom telefonáte sa ma na to opýtala opäť a ja som sa rozplakala. Vtedy mi mama povedala: “Zdenka, ak sa ešte raz rozplačeš, už ti nezavolám!” A viac ani nezavolala. Konečne som topánky vrátila, tak ako to odo mňa pred smrťou žiadala a dostala som späť peniaze. Vedela som, že to tak chcela, takže som jej želanie splnila.
Čitateľka Zdena
