Po dosť úpornom lopotení som mal pred dvoma týždňami konečne jeden deň voľna a rozhodol som sa, že konečne zavolám pani Tare... Peťo
Chýr o pani Tare vôbec neklamal a možno bolo osudom, že práve keď ma mala proti čomu varovať, moja zvedavosť pracovala na plné obrátky a ja som vytočil jej číslo. Trápila ma dlho láska, zvykol som si však na to a teraz ma zaujímala hlavne firma. Pani Tara mi dala niekoľko skutočne dobrých rád, ktoré som neskôr premenil aj na zveľaďovanie firmy, no témou nášho rozhovoru bolo nebezpečenstvo, pred ktorým ma varovala. A že sa z nebezpečenstva vykľula aj láska? Tak to bolo niečo, za čo som pani Tare skutočne vďačný. Pani Tara mi pri našom rozhovore poradila, aby som si pri najbližšom prejazde lesom dával veľký pozor. Vraj ak ju poslúchnem, budem ten najšťastnejší muž pod slnkom. Čo čert nechcel, najbližší prejazd som absolvoval v noci a pri myšlienkach na slová pani Tary, mi veru nebolo všetko jedno. Na ceste, ktorú spomínam, je tma ako vo vreci, človek vidí najrôznejšie tiene. Sám som si pri pomalej a opatrnej jazde lesom narobil toľko strachu, že som sa stŕhal aj pri tom najmenšom zakolísaní auta a nervy som mal napnuté na prasknutie. V tom som zbadal presne to, čo moja vystrašená myslel tak očakávala. Na ceste niečo ležalo. Niečo, čo sa hrozivo podobalo na ľudskú postavu. Zastavil som a pozbieral zvyšky svojej odvahy. Keď som vystúpil z auta, zistil som, že žena ktorá leží na ceste je skutočná a k tomu je ešte zranená. Až keď prišli záchranári a podarilo sa im ju prebrať, vysvetlila im, že neďaleko odtiaľto mala nehodu a zišla z prudkej cesty do jarku. Našťastie, ja som išiel pomaly a včas som ju zbadal. Netrvalo dlho a z odvážneho záchrancu sa stal aj nápadník. Dodnes sa smejeme s priateľkou na tom, že ona je mojou nočnou morou, ktorú ale vďaka pani Tare rád snívam.
Peťo
