Ujo Jozef
V živote sa občas udejú veci, ktoré si nijako nevieme vysvetliť, no predsa len sa presviedčame, že nejaká racionálna odpoveď určite existuje. Len ťažko si pripúšťame, že by existovali aj veci medzi nebom a zemou, že osud nám ich predkladá vtedy, keď by nám nič iného nepomohlo a takéto veci sa inak ako zázrakmi ani nedajú nazvať.
O takomto zázraku vravela veštica Alisson, keď jej raz moja žena zavolala na číslo 0900 612 353. Povedala jej, že nad našou rodinou bdie niekto, koho som už v detstve oplakal, no jeho láskavú prítomnosť čoskoro pocítim. Nedokážem povedať, ako je to možné, no slová pani Alisson sa vyplnili. Asi tri dni po tejto jej veštbe šiel môj syn do školy a aj keď to mal vyslovene zakázané, cestu si krátil cez železničný most za našou dedinou. Nedokáže dodnes povedať, ako to, že prichádzajúci vlak nepočul, no keď ho zbadal, bolo už veľmi neskoro. Na poslednú chvíľu ho z koľají ktosi odstrčil a on sa len o vlások vyhol smrti. Keď prišiel domov celý dobitý od kameňov pri trati, popísal nám svojho neznámeho záchrancu. Vraj to bol starší človek, celý v čiernom a v ruke držal čierny dlhý dáždnik. Keď môj syn ležal pri koľaji, neznámy sa nad neho naklonil a presvedčil, že je v poriadku. Syn je presvedčený, že v tej chvíli stratil na okamih vedomie, pretože len čo privrel oči a znovu ich otvoril, neznámy záchranca bol preč. Až vtedy som svojej žene a synovi povedal o pánovi Jozefovi. Bol v našej dedine známy ako exot, patrón, ktorého má hádam každá obec. Chodil v čiernom dlhom zvrchníku v zime, ale aj cez leto a so sebou si nosil čierny dáždnik s ostrou špičkou, ktorý však nepoužíval ani proti dažďu, ani pred slnkom. Opieral sa oň namiesto palice. Chlapci si z neho často uťahovali a raz keď starý pán spadol na chodníku pred kostolom, smiali sa ako pomätení. Mne to však smiešne nebolo a ujovi Jozefovi som pomohol späť na nohy. V ten deň sme sa skamarátili a ja som k nemu začal chodiť domov. Jeho dom bol ako múzeum a vďaka ujovi Jozefovi sa stal aj studnicou informácií, galériou a krajinou zázrakov. Vďaka jeho príbehom som zistil, že dejiny môžu byť zábavné, umenie zaujímavé a poučné, zemepis dobrodružný a hudba oslobodzujúca. Bol neuveriteľne múdry a ja som bol vďaka nemu múdrejší, čo sa prejavilo aj v škole. Vďaka nemu som sa dostal na vysokú, no v deň mojej promócie ma ujo Jozef nadobro opustil. Zomrel vo svojom starom kresle, kde ho našla susedka sedieť zosnulého s knihou v ruke. Cítil som vtedy zlosť na život, hneval som sa na osud, ktorý mi prichystal takúto ranu a hneval som sa aj na uja Jozefa, ktorý ma takto nečakane opustil. No po rokoch, keď môj vlastný syn potreboval jeho pomoc, objavil sa znovu a ja som vtedy pochopil, že nikdy neodišiel naozaj a bdie nado mnou tak, ako kedysi, keď som bol rovnako veľký ako môj syn.
Norbert
Cena hovoru: 1,60 €/min.