Veštica Zuzana

Zuzana

Osobný kód 163

Veštica Kavena

Kavena

Osobný kód 169

Chcela som si vziať život

Bol presne rok po Karolovej smrti, zomrel na srdcový infarkt na služobnej ceste, ďaleko od domova a svojich blízkych...

Chcela som si vziať život

Ležala som na posteli a plakala. Rozviedli sme sa niekoľko rokov predtým, ale trápil ma pocit viny, pretože jeho problémy so srdcom začali presne v tom čase, keď som ho kvôli inému mužovi opustila. Veľmi dobre som si uvedomovala, že som mu tým spôsobila veľa stresu a dlho sa s tým nevedel zmieriť. Trápilo ma to až natoľko, že som dlhú dobu žila vo veľkom psychickom napätí a sužovali ma depresie. Rozhodla som sa, ako to urobím. Všetko som si starostlivo naplánovala, presný dátum, čas miesto aj spôsob. Svoj život som chcela ukončiť liekmi na spanie a upokojenie, ktoré mi predpísal lekár po Karolovej smrti. Pár mesiacov som si ich len vyzdvihla v lekárni, ale nejedla ich. Pred určeným dátumom som napísala niekoľko listov, jeden priateľke, jeden nevlastnej dcére a môjmu bratovi. Písala som v nich, aby mi odpustili moje rozhodnutie, že som to považovala za jediné možné riešenie. Sadla som si za stôl, pripravila lieky, fľašu alkoholu, dokonca som si z môjho mobilu vybrala SIM-kartu a vyhodila ju z okna, pre prípad, žeby som sa nedajbože prebrala a chcela volať záchranku. Listy som uložila na stôl vedľa seba, plakala som pritom a vzlykala, keď som zrazu zreteľne počula Karolov hlas: “Ale dievča moje, toto sa nerobí, počkaj, neprišiel ešte tvoj čas, všetko bude v poriadku.” Potom mi povedal, že ma miluje. Okamžite som vyskočila, zažala všetky svetlá, roztrhala rozlúčkové listy a v tom istom momente zrušila všetky moje plány na samovraždu. Pravdou je, že mi ešte pár mesiacov trvalo, kým som vyhľadala odbornú pomoc a myšlienky na ukončenie života ma z času na čas prenasledovali, všetko som však prekonala. Dnes sa vždy pousmejem nad tým, keď si spomeniem, kto mi v tom momente zachránil život.

Čitateľka Katarína