Veštica Zuzana

Zuzana

Som dostupná, zavolajte mi

Výhodná cena: 2,00 € Teraz len 1,20 €/min.
Veštica Sadia

Sadia

Neprihlásená, volajte neskôr

Výhodná cena: 2,00 € Teraz len 1,20 €/min.

Človek a padajúce hviezdy

Žijeme tu, na Zemi, vnímame fyzicky svoje okolie, náš svet. Za týmto svetom je však aj iný svet, vyšší, duchovný. Vnímať tento svet do hĺbky nie je ľahké a pohodlné. Môžeme vnímať a všímať si určité vnemy, ale budeme im správne rozumieť?

Človek a padajúce hviezdy

Vnímanie ročného kolobehu

Priebeh roka bežne vnímame asi takto (človek tieto etapy ročných období v minulosti inštinktívne slávil):

  • Nastane jar, všetko v prírode pučí, rastliny idú zo zeme, potom nasadzujú kvety.
  • V lete tento proces dosahuje najvyšší stupeň.
  • Na jeseň život v prírode vädne.
  • Keď nastúpi zima, všetko v prírode zomiera v lone Zeme.

Ako prebieha tento proces z pohľadu vyšších duchovných svetov:

  • Zem je v zime zjednotená s elementárnymi duchmi, ktorí prebývajú pri koreňoch rastlín.
  • Na jar Zem vydýchne von zo seba túto elementárnu zložku, čiže duchovia ožívajú, vstupujú do atmosféry.
  • Keď nadíde doba vrcholného leta, tie bytosti, ktoré v zime pokojne spali pod snehovou prikrývkou, ožijú a vlnia sa pohybmi, ktoré sú určované zákonmi vesmírnych pohybov všetkých hviezd a planét.
  • Na jeseň tieto elementárne bytosti prichádzajú zase k Zemi, začínajú viac prijímať zákony Zeme a napokon, Zemou vdýchnuté, ticho spia v lone matky Zeme.

Ak sa vo svojom živote a jeho prežívaní spojíme s týmto ročným behom, budeme cítiť, že si svoj život nesmierne obohacujeme. Človek väčšinou preciťuje všetko len cez svoju kožu (fyzicko-éterné deje svojho tela), a to ešte tlmene a nevedome cez dych i obeh svojej krvi. Treba si uvedomiť, že aj to, čo sa odohráva za hranicami tohto cítenia, je pre človeka dôležité. Má si všímať, čo sa deje vonku, čo príroda prežíva na jar, kedy sa vylieva sila zo semien, čo sa deje, keď dozrievajú plody Zeme v žiari Slnka. Toto je nemenej dôležité ako to, čo sa deje v okolí jeho kože, dýchania a obehu krvi. Vychováva si svoje srdce i dušu k vnútornej účasti na tom, čo sa odohráva vonku. Nebude žiť len konzumným životom, ale bude kvitnúť s každou kvetinou, osvieži sa pohľadom na dúhu, ktorá vznikla padnutou rosou, bude vnímať lúče Slnka, jeho zázračné každodenné narodenie sa na nebi, a nielen to, že keď je zima, obliekame si zimník, v lete ľahké šaty a potrebujeme dáždnik, keď prší.

Náš život sa v dobe vrcholiaceho leta spojí s kozmickým dianím, ktorý síce tlmí bezprostredný vnútorný život jedinca, ale zobudí ho z kozmického polobdenia či polospánku do vnútornej účasti na planetárnom dianí.

Človek si teda bežne všíma prírodu, ale inak, ako by mal. Na jar obdivuje to pekné, čo klíči a kvitne, ale menej to, čo umiera v zime. Práve tu je chyba. Keď nastane jeseň, mal by človek tiež citlivo prežívať to, ako príroda vädne, ako podlieha silám, ktoré ochromujú a usmrcujú, ale s tým, že bude vtedy sledovať i seba. Odovzdať sa určitému vedomiu o sebe samom. Čiže v dobe, kedy vonkajšia príroda umiera, mal by postaviť proti vedomiu o prírode silu vlastného vedomia o sebe. Práve vtedy pochopí, čo znamená aj pre neho odkaz z Biblie, ktorý hovorí o súboji archanjela Michaela s temnými silami a drakom.

Bude prežívať všetky ročné obdobia úplne inak, nebude sa len tešiť z nastupujúcej jari, ale bude vnímať celé to horúce obdobie júla, augusta a koniec septembra i to, čo to pre neho vlastne znamená, že je to aj vnútorný proces spaľovania, lebo všetky tieto procesy, ktoré sa odohrávajú vonku, majú určité pokračovanie aj v ňom samotnom, v jeho organizme. Musí si však uvedomiť, že v ňom sa vlastne stávajú niečím iným.

Proces sulfurizácie

V dobe vrcholného leta nastáva v človeku samotnom proces sulfurizácie. Nevedomý človek alebo ten, ktorý žije v polospánku, si neuvedomuje tieto deje.

Keď teda človek prežíva s účasťou letné Slnko a jeho účinky, čiže pôsobenie archanjela Michaela v tomto období, začína v svojej fyzickej i éterickej časti bytosti vnímať vnútornú sulfurizáciu. To, čo je v ňom sírne, pôsobí počas vrcholného leta intenzívnejšie ako inokedy, je to akoby človeka stravovali sírne plamene! Tento proces bežný človek však nepozoruje, lebo tento dej je veľmi mierny a jemný. Pre bytosti ostatných planét sa pozemskí ľudia v čase vrcholného leta začnú rozžiarovať a blikajú do vesmíru ako svätojánske mušky. Z človeka sa stáva svetelná bytosť, žiari majestátnou krásou, ale tým priťahuje aj moc temna.

V kozme to vyzerá nasledovne: pozemský človek žiari astrálnym svetlom a okolo neho sa hadovite prepletajú dračie útvary temných síl. Snažia sa pritom opriasť človeka do oblasti snenia, driemot a podvedomia. Ľudia sa majú týmto temným podvodníckym kúzlom stať korisťou temna. V tom čase prichádzajú na pomoc meteoritické roje, ktoré padajú (najviac v auguste) zo súhvezdia Perseíd, ktoré obsahujú železo, veľmi liečivé, ktoré je zbraňou bohov proti temným silám. Bežne tie roje nazývame aj padajúcimi hviezdami. To, čo sa deje vonku, deje sa i v človeku, v jeho krvi, nie však hmotným spôsobom, ako si to dnešná veda predstavuje. Meteorické roje žiaria na ľudí. Z nich sa dostáva do krvi človeka železo, a tým mu pomáhajú v boji s úzkosťou, strachom a nenávisťou.

Skúste pozorovať na sebe aj vy, ako vnímate práve toto obdobie, v ktorom sa nachádzame. Objavte v sebe odvahu zabojovať so svojimi nekalými vnútornými vlastnosťami i nástrahami, ktoré na vás číhajú zvonku. Vyjdite večer na balkón, do záhrady alebo rovno na lúku a sledujte padajúce hviezdy. Nastavte ruky a proste o očistenie od ľudovo povedané, zlého v sebe. Ktovie, možno sa zbavíte aj svojich neduhov a chorôb, lebo ako vieme, všetko začína v našej mysli.