Odporúčame

Veštica Majka

Veštica Majka

Rada vám poradím v oblasti partnerských vzťahov, lásky, práce a financií. Viac »

Ďalšie veštice online
Veštica Lenaras

Lenaras

Osobný kód 162

Jasnovidka Renáta

Renáta

Osobný kód 152

Veštica Emilia

Emilia

Osobný kód 155

Veštica Zoruna

Zoruna

Osobný kód 171

Veľkonočná mágia našich predkov

Veľká noc je symbol života, plodnosti, vytrvalosti, sily a prebúdzania sa prírody. Sú to najdlhšie sviatky v roku. Pribúda pozitívna energia života. Päť dní Veľkej noci bolo nahustených symbolmi. Veľké množstvo zvykov jarného obdobia sa viazalo k veľkonočnému týždňu a vyvrcholilo na Veľkonočný pondelok.

Veľkonočná mágia našich predkov

Človek predchádzajúcich generácií sa inštinktívne prispôsoboval rytmu prírody. Po veselých fašiangoch sa podrobil pôstu, duchovnej očiste, telesnému obmedzovaniu a príprave na možné, ešte pritvrdené podmienky. Kultúra materiálna, duchovná i sociálna sa rýchlo mení s mentalitou, životnými podmienkami a možnosťami. Mnohé závisí od vyspelosti duše jednotlivca a schopnosti vedieť sa prispôsobiť. Duchovný rast je len cez problémy.

Veľká noc bývala najokázalejšími, najdlhšími a najveselšími sviatkami. Boli to oslavy prvého jarného úplnku. V každej kultúre mal príchod jari oslávenie, či to bolo v Japonsku, Židovskej kultúre, u Budhistov, či ceriálie v Rímskej ríši. Začínal sa nový hospodársky rok. Je zaujímavé, že slovenskému ľudovému folklóru chýba pesimizmus napriek tomu, že tvorcovia folklóru žili ťažko a pracovali veľmi tvrdo. Fantázia dávneho človeka bola neustále podnecovaná. Nebolo nemožné veriť, že v dni výnimočné, sviatočné sa dejú zázraky. Voda v riekach sa stáva striebornou, žblnkoce - veštby, či sa zmení na chvíľu na víno, mlieko alebo med. V čarovných nociach sa otvárajú nebesia, či vrchy a vynárajú sa poklady, v jaskyniach kvitnú čarovné kvety. Dorozumievajú sa stromy, kvety, včely a zvieratá. V súčasnej presile slov, čísiel, televízorov, počítačov a peňazí si už ťažko vieme preložiť reč symbolov. Do nových období sa vstupovalo v nových odevoch.

Veľká noc

Na Zelený štvrtok a Veľký piatok sa praktizovalo obradné umývanie v tečúcej vode vo viere, že v tieto dni má voda nadprirodzené vlastnosti. Preto sa ľudia už včas ráno náhlili k potoku, aby si umytím zabezpečili zdravie a sviežosť. Dievky tiež preto, aby mali peknú pleť. A ktorá chcela mať aj pekné dlhé vlasy, tá sa išla česať pod zelenú vŕbu. Na Zelený štvrtok sa v kostole zaviazali zvony.

Predpoludnie Bielej soboty bolo venované príprave pokrmov. Varila sa šunka, pieklo kozľa a pripravovali sviatočné koláče. V niektorých rodinách dievčence už začali maľovať vajíčka pre oblievačov. Pripravované jedlá sa konzumovali až po skončení slávnostných služieb (po Vzkriesení).

Veľkonočná oblievačka (polievačka) často začínala už od skorého rána. V minulosti sa oblievalo len vodou, potom doma robenými parafínom až nakoniec kupovanými voňavkami. Najkrajšie vymaľované vajíčko dostal mládenec od svojej milej. V utorok dievčence chodili svojich polievačov vyšibať korbáčom, upleteným z vŕbového prútia.

Zvyky Veľkonočných sviatkov

Zvyky veľkonočného - pašiového týždňa sú najdôležitejšie kresťanské sviatky, v ktorých sa v ľudovom prostredí prelína cirkevné obradoslovie so starými zvykoslovnými úkonmi predjaria a jarného obdobia. V tomto týždni sa končí obdobie štyridsaťdňového pôstu.

Najvýznamnejšie kresťanské sviatky, pripomínajúce umučenie, smrť a oslavujúce vzkriesenie Ježiša Krista sa začínajú Kvetnou nedeľou. Podľa kresťanskej tradície vstúpil Ježiš do Jeruzalema, kde ho vítali palmovými ratolesťami. Ľudia verili, že úkony vykonávané v tento týždeň majú magickú moc a preto praktizovali rôzne magické činnosti, ktoré mali zabezpečiť prosperitu, úrodu, zdravie či krásu. Na druhej strane platili aj zákazy vykonávať niektoré druhy činností. Naši prarodičia v tento deň prinášali a zdobili symbol jari, zelené konáriky a bahniatka, ktoré sa posväcovali v kostole. Doma si ich zapichovali za rám obrazu, ale aj do trámu na povale, aby ochránili dom pred búrkou. Na prelome 19. a 20. storočia ešte pretrvával v tento deň zvyk nosenia zelených prútov a vajíčok na hroby zosnulých a zelenými prútmi sa šibal statok, aby bol zdravý.

Zelený štvrtok

Významné dni veľkonočného týždňa sa začínajú Zeleným štvrtkom. Nedozierne množstvo regionálnych folklórnych praktík sa viaže k Zelenému štvrtku a Veľkému piatku, ktorými sa začínal nový jarný rok hospodára. Najobávanejšie bolo úmrtie človeka na Zelený štvrtok, lebo sa verilo, že preto v tom roku nastanú požiare, či neúroda. Preto obvykle členovia rodiny smrť zatajili. Na zelený štvrtok sa poväčšine sial mak. Pozreli sa na kostolnú vežu s povzdychom, aby boli také veľké aj makovice. Predstavoval rozzelenenie sa prírody. Na Zelený štvrtok sa zaväzovali zvony ako symbol smútku nad smrťou Ježiša Krista. Aj jedlá, ktoré staré mamy varili, mali symbolickú funkciu. Varili dlhé šúľky, aby bola dobrá úroda obilia a urodili sa bohaté klasy. Ľudia sadili i ovocné stromy vo viere, že stromy vysadené v tento deň sa dobre prijmú. Ešte pred východom slnka si bolo treba stať na sekeru, aby počas roboty nepuchli nohy.

Veľký piatok

Rovnako na Veľký piatok si naši predkovia mastili nohy slaninou, aby sa im tŕne nezapichovali do nôh. Na Veľký piatok, ktorý je v cirkevnom kalendári dňom ukrižovania a smrti Ježiša Krista na kríži, sa vykonávali očistné a prosperitu zabezpečujúce úkony.

Veľkonočné vajíčkaDeň pre rodinu začínal ešte pred východom slnka rituálnym kúpaním v potoku tečúcou jarnou vodou zabezpečujúcou podľa povier silu a zdravie po celý rok. V tento deň gazdovia značkovali zvieratá a maľovali kríže na dverách v maštali, aby ochránili domáce zvieratá pred zlými silami a bosorkami.

Na Veľký piatok sa dodržiaval prísny pôst. Varenie jedál zo zeleniny symbolicky zabezpečovalo dobrú úrodu. Varili sa pôstne zemiakové, kapustové, strukovinové jedlá a tiež cestoviny, dlhé makové rezance, šúľance bohato posypané makom, ktoré mali zabezpečiť rast obilia a bohatosť klasu. Veľký piatok bol priaznivým dňom na siatie maku, vraj nebude červivieť. Pri siatí však musela mať gazdiná ústa zatvorené, aby jej vrabce makovičky neotvárali. Mladé devy súce na vydaj poznali magickú moc veľkonočných dní. Na Veľký piatok sa chodievali česať pod vŕby. Tá dievka, ktorá sa pod takou vŕbou učesala a dala si z nej kôru do vrkoča, mala mať dlhé, zdravé vlasy.

Biela sobota

Na Bielu sobotu dievky zisťovali, či sa vydajú takým spôsobom, že do chalupy doniesli drevené polienka, potom ich spočítali a ak im vyšiel párny počet, našli si do roka ženícha. Zapaľoval sa nový oheň, ktorý sa posväcoval v kostole a v ľudovom prostredí sa mu pripisovala ochranno-magická úloha, rovnako aj uhlíkom z ohňa. Po prvej omši sa na Bielu sobotu rozväzovali zvony na kostoloch.

Veľkonočná nedeľa

Veľkonočná nedeľa je v kresťanskom kalendári dňom vzkriesenia Ježiša Krista. Gazdiné počas nej pripravovali veľkonočné jedlá a slávnostný stôl. Počas tejto nedele sa nesmela umývať hlava, lebo sa verilo, že toho, kto tak urobí, budú ľudia ohovárať. V kostole sa svätilo veľkonočné jedlo v košíku - vajíčka, koláče, mäso a iné. Po skončení sv. omše gazdiné s jedlom utekali domov, pretože tradícia hovorila, že čím skôr s jedlom do chalupy prídu, tým skôr budú zberať úrodu. Doma pri slávnostnom stole potom gazda rozdelil vajíčko rovnakým dielom medzi všetkých členov rodiny. Vajíčko bolo znakom plodnosti a obnovy života. Škrupina z vajíčka sa odkladala a slúžila na jarné magické úkony, ktoré urobil hospodár spolu s hospodárkou pred prvou prácou na poli.

Veľkonočný pondelok

Na Veľkonočný pondelok chodievali šibači po chalupách už od skorého rána. Pravidlo hovorilo, že mládenci musia najskôr vyšibať svoje milé. Potom chodili spolu v skupinách po chalupách šibať korbáčmi ostatné dievčatá, oblievali ich vodou, hádzali do potoka, aby boli zdravé a krásne. Korbáče zo zelených prútov a jarná tečúca voda boli v ľudovom prostredí symbolmi zdravia a nového života. Ako výslužku dostávali mládenci od dievok maľované vajíčka - symbol plodnosti a života. Dievčatá mládencov pohostili jedlom a pálenkou. Menší chlapci ako výslužku dostávali sladkosti a ovocie.

Veľký piatok, ale i Biela sobota sa spája s očistným prvkom ohňa. Spaľovali sa nepotrebné veci, slama, smeti ale i zlí duchovia zimy. Tí boli personifikovaní Morenou, či Dedom (Ďadom), slameným panákom. Boli zapaľovaní a vhadzovaní do vodného prúdu, ktorý dokončoval očistný účinok. Veľký význam sa pripisoval nielen vode a ohňu, ale i dymu a popolu, ktorý sa rozsýpal po poliach. V niektorých lokalitách sa udržoval nočný oheň, aby svojim svitom a dymom zabránil prenikaniu chorôb, nešťastí a všetkého neviditeľného zla. Do tečúcej vody sa ponáral domáci riad, aby nič neubúdalo, ale bolo mlieka i všetkého naporúdzi. S úsvitom sa umývali ľudia, dobytok, hospodárske náčinie s predstavou úžitku pre všetkých a všetko. Jarné obdobie predstavovalo mladosť, a preto bolo prirodzeným časom vstupných rituálov a skúšok mládeže pred vstupom do radov dospelých.

Kraslice

Aj keď sa mnohé zvyky rapídnym tempom súčasného životného štýlu menia a vytrácajú, kraslice zostávajú stále najkrajším a najrozšírenejším symbolom života. Bez nich nie je nikde Veľká noc úplná. Základné farby boli žltá ako slnko, zelená ako tráva a červená ako krv. Až neskôr sa pridávali iné. Na tých sa už ani nevyskytovala základná ornamentika nekonečnej čiary života. Sú podobné, a predsa je každá iná - ako ľudia. Každý rok sa dievčatá a ženy pokúšajú namaľovať a vytvoriť tu najkrajšiu pre svojho najmilšieho. Vajíčko sa možno nepodarí najkrajšie a náš najmilší ma tiež mnoho chýb - ale o tom je život. Dedinský rodinný život mal silnejšie väzby ako súčasný, mestský, panelákový.  Pri maľovaní kraslíc sa nehľadelo na čas, ale kvalitu. Vždy nové a nové generácie sa pokúšajú zvládnuť, zachytiť, začleniť a nájsť správne miesto pre veci i seba.

Veľká noc je o znovuzrodení, očiste a vytvorení cesty pre nový život.

Mnohí z nás to v panelákovej garsónke prestávame vnímať. Napustite si plnú vaňu vody, pridajte akúkoľvek soľ, spravte si čas na očistu tela i duše. Zamyslite sa nad chybami, trápeniami a zlými myšlienkami - a potom ich symbolicky vypustíte spolu so špinavou vodou. Navoňajte sa ľahkou vôňou. V prenesenom zmysle predstavuje prírodu a krásu, aby ste ráno, bez ohľadu koľko a akých ste mali šibačov, vykročili do jarného dňa čerstvé a vykúpané.