Odporúčame

Veštica Kavena

Veštica Kavena

Poradím vám, ako sa správne rozhodnúť. Viac »

Ďalšie veštice online
Veštica Majka

Majka

Som dostupná, zavolajte mi

Veštec Saziel

Saziel

Som dostupný, zavolajte mi

Veštec Adam

Adam

Som dostupný, zavolajte mi

Anna

Anna

Obsadená, zavolajte neskôr

Keltské liečiteľstvo - posmrtný život

Veľký význam v keltskom liečiteľstve malo vedomie o prevteľovaní, posmrtnom živote a dejoch, ktoré potom nastávajú. Nebolo nič čudné vhadzovať do ohňa listy určené zosnulým, ba pri hrobe mŕtvych nechávať spis jeho dlhov a úloh, ktoré za života nestihol uzavrieť a ktoré ho teda čakajú, keď sa znova zrodí.

Keltské liečiteľstvo - posmrtný život

Verilo sa, že liečivá moc ostávala i po mŕtvom človeku, v jeho veciach, osobných predmetoch, mieste, kde je pochovaný. Duševne chorým kázali opatrovať miesta a hroby zosnulých, lebo verili, že aura, ktorá sa vznáša vôkol miesta, je liečivá a scelí myseľ chorých. Niekedy tam dokonca nocovali, priamo na mieste, kde bol človek pochovaný. Sú známe i prípady, keď liečili epilepsiu spánkom na lebke mŕtveho po tri dni. Uchovávali sa kúsky odevov mŕtvych, ba dokonca sa zbierali byliny a tráva z pohrebísk. Neplatilo to však všade. V Írsku sa mnohí mŕtvolám vyhýbali a zhasli svetlo, keď zazreli ducha.

Kult vody s Slnka

Známym prostriedkom v keltskom liečiteľstve bola voda. Kult vody bol tak hlboko zakorenený, že musela cirkev tieto tradície neskôr prevziať, ako i dátumy pohanských sviatkov, aby na to veriaci reflektovali a stotožnili sa s tým. Voda zbavujúca negatívnych emócii a zlých vplyvov bola darom. Avšak Mesiacom ožiarená voda bola považovaná za neblahú. Ako aj voda v noci v prameni, vtedy ju nebrali. Najlepšia bola voda nabitá Slnkom. Slnko vraj vyžaruje do vody plazmu, praenergiu, ktorá sa však v svite Mesiaca premení na negatívnu. Slnečné svetlo symbolizovalo plazmu, silu a ducha.

V predvečer pred 2. dňom v máji sa robil Slnečný kult - obrad. Verilo sa, že Slnko vyjde prvého mája a tancuje po oblohe, kedy je sila zjavná. Sviatok sa volal Beltain. Ľudia vtedy hľadeli do vodných plôch a pozorovali tam odraz Slnka. Vychádzali na kopce, aby lepšie videli tento jav. Starí a chorí sledovali tento úkaz pred domov v odraze vody v nádobe. Pred východom Slnka ľudia prichádzali k prameňom a obchádzali ich v smere pohybu Slnka. Samotné obchádzanie Slnka a predmetov je starý zvyk. Verilo sa, že čo je obídené, to je získané. Ženy, ktoré chceli mať krásnu pleť, si omyli tvár i telo v preslnenej vode a nechali ju voľne uschnúť na tele i pleti, neotierali ju. Slnečná sila sa vpíjala i do kameňov a predmetov vložených v tie dni do preslnenej vody. Vyberali sa pred večerom von a používali na liečenie. Kelti sa všeobecne radi omývali a kúpali vo vode. Celkom prirodzene to napadne každého človeka, ktorý žije tesnejšie s prírodou v kontakte. Slnko a voda teda vzájomne vytvárajú silnú energiu na liečenie.

Svetlo ducha

Liečivý účinok ohňa nesmieme popierať ani v keltskej tradícii. Sviatok Samain je toho dôkazom. Boli vytvárané posvätné ohne a každý hospodár si z nich odobral vlastný plameň na vlastný oheň v domove. I dnes sa považuje plameň sviečky za znak životnej sily ľudského života. Ako keby tam bolo sídlo duše a blaženosti, keď sviečka dohorí, život pohasne. V starých rituáloch s ohňom sa sedelo v kruhu vôkol neho. Z ohňa bolo vybraté poleno, ktoré si vzájomne podávali so slovami:

“Žijúce poleno, mŕtve poleno! Ak mi umrieš v rukách, umriem tiež.”

Smelo kolovať len horiace, komu zhaslo v rukách, ten bol vylúčení. S duševným svetlom sa spája celá tradícia, a čo iné je oheň, ak nie forma svetla? Existujú rôzne duševné svetlá. Verilo sa, že svetlo včasne umretých detí je iné, ako svetlo ducha pokrstených detí. Takéto deti hľadali svoju mamu a žiarili špecifickým svetlom ducha. Ešte predtým, ako človek zomrie, objaví sa ako svetlo ducha, čo je varovanie, že sa jeho duša čiastočne odpúta od tela ako znak blízkej smrti a úplného odlúčenia sa od tela. Smrť nebola považovaná za nešťastie a koniec, mizériu. Skôr za prijateľný a vítaný začiatok iného života a formy jeho prejavu. Kelti sa učili umierať už za života, aby neboli nemilo prekvapení a nepremrhali svoj život na zbytočnosti.