Väčšina ľudí má vo zvyku stále niekoho hodnotiť, porovnávať a škatuľkovať. Myslia si, že človek sa nemôže zmeniť a nemôže si vytvoriť novú cestu životom.
Už s príchodom na tento svet sme si určili svojich rodičov, miesto narodenia, ale i životnú cestu, po ktorej budeme kráčať. Niekto sa narodí do rodiny, kde po materiálnej stránke nič nechýba, ale chýba láska. Iný zase do chudobnej, skromnej rodiny, kde panuje láska a harmónia. Ale vždy sa máme naučiť ísť smerom spoznávania. Láska je najsilnejší dar, ktorý môžeme svojim ratolestiam ponúknuť a dať.
Všetci sme na tento svet prišli, aby sme nabrali nové skúsenosti, zdolali všetky prekážky, ktoré nám pribehnú do cesty, ale na to je potrebná naša snaha, naše úsilie ich prekonať. Každý jeden sme si vybrali inú cestu a každý má ísť iným životným smerom. Sami dobre vieme, že aj keď sa nám niekto snaží pomáhať, či riadiť cestu, nie je to to, čo by sme chceli. Sami musíme prekonať obtiaže, ktoré nám stoja v ceste. To sú naše životné skúšky. Zbytočne nám mamička vravela, aby sme nerobili určitú vec, ale pokiaľ sme si sami na vlastnej koži neskúsili určitý úder, nebrali sme jej slová vážne. Tým sme prešli všetci.
Mladí ľudia majú pocit, že keď skončili školu, majú za sebou všetky skúšky (týkajúcich sa učiva), že už ich život bude hladký a bez prekážok. To sa veľmi mýlia, len teraz nastanú životné skúšky, skúšky osobnosti. Tie bývajú často ťažšie než tie učivové. Učivo sa častokrát nabiflili, ale tieto musia riešiť. Veľakrát sa zapotia, veľakrát budú na prahu krachu, tu musia hľadať aj vo svojom srdiečku, akú cestu si zvoliť, ako ju riešiť. Toto sme si zvolili už dávno pred narodením, len nám nebol pribalený aj návod.
Každý deň sa nám do cesty dostávajú noví ľudia, noví partneri, či pracovní, priateľskí, alebo životní, a majú nás niečo naučiť. Naučiť žiť v harmónii. Aj pri pomyslení, že tento človek ma skutočne nemá čomu priučiť, opak je často pravdou. Všetci si k sebe priťahujeme osoby, alebo situácie, ktoré nás majú posunúť vpred. Môže sa jednať aj o negatívum. Aj takéto situácie sú k zamysleniu. Prečo práve mne sa to stalo? Prečo práve teraz, keď mi to akurát nevyhovuje? A ďalšie iné otázky máme na mysli. No, práve preto, aby sme sa poučili a niektorým situáciám sa vyhli, prípadne ich riešili a naučili sa jednať.
Nesmieme zapojiť do týchto situácií svoje ego, ale svoje srdiečko. Malo by nás to naučiť trpezlivosti, láske a súcitu. Ak prekonáme všetky malé, či veľké prekážky s ľahkosťou, tam sme narástli - nie pre druhých, ale pre seba. Nič vo svojom živote nerobíme pre druhých, ale pre svoje blaho. Nemyslím tým blaho materiálnej hodnoty, ale blaho, ktoré pocítime na svojom srdiečku, na svojej dušičke. Tým si všetci čistíme svoju karmu.
„Čo vydáme, to sa nám vráti“. Všetko sa musí dostať do harmónie.
