Moja mama zahynula pri výbuchu plynu. Bolo to veľmi nečakané a neostalo žiadne fyzické telo, s ktorým by sa dalo rozlúčiť. Prežívala som vtedy veľmi ťažké obdobie...
Občas som si dokonca namýšľala, že to všetko sa mi asi len zdalo. Jednoducho som nemohla prijať skutočnosť, že mamu už nemám a všemožne som to popierala. Keď som spala, snívalo sa mi, že zvoní telefón. Zdvihla som ho a počula mamin hlas: “Kristína, to som ja, mama.” Keď to povedala, zasiahol ma prúd zvlášnej energie. Vedela som, že je to ona. Začala som bezmocne plakať a medzi vzlykmi som bez prestania opakovala: “MAMA - MAMA - MAMA”. Nepamätám si náš rozhovor presne, ale myslím, že mi povedala: “Kristínka, som na druhej strane. Už nie som medzi vami, už sa nevrátim”. Keď som sa zobudila, mala som vankúš celý od sĺz. Citovo som bola vyšťavená, ale konečne som našla pokoj v duši. Vďaka tomuto telefonátu som sa dostala cez kritický bod. Konečne som sa zbavila toho svojho odmietania skutočnosti a mohla som normálne za mamou smútiť.
Čitateľka Kristína
