Veštica Kavena

Kavena

Osobný kód 169

Sara

Osobný kód 176

Myšlienky na samovraždu

Pred niekoľkými rokmi ma opustilo dievča. Tri týždne som prežil v hlbokej depresii. Bol som na konci so silami a uvažoval som o samovražde. Nevedel som sa rozhodnúť, čo mám so sebou urobiť. Z depresívnych stavov som bol už veľmi unavený, nesmierne som sa trápil.

Myšlienky na samovraždu

V tú noc, krátko pred zobudením, sa mi sníval neskutočný sen. Bol som celkom sám na opustenom mieste, pripomínalo to veľkú halu bez začiatku a konca, v ktorej neboli nijaké okná, ani dvere. Absolútna prázdnota. V tom za mnou prišla moja stará mama. Objala ma a pobozkala na líce. Povedala len: “Tvoj život má veľkú cenu. Nevzdávaj sa pri prvej väčšej prekážke. Máš všetko, pre čo treba žiť a musíš urobiť ešte veľa vecí. Choď medzi ľudí, buď opäť sám sebou. Zasa si nájdeš lásku, tak ži a raduj sa!” Zobudil som sa a cítil som sa oveľa lepšie, ako za posledné dni. Tento zážitok na mňa zapôsobil veľmi dobre. Už som v sebe necítil žiadnu bolesť, ani nenávisť k životu. Nikdy predtým som sa so svojou starou mamou nestretol, videl som ju len na dvoch starých fotografiách. Vedel som ale o tom, ako zomrela. Spáchala samovraždu takmer pred 40-timi rokmi. Prišla mi nepriamo povedať, že čin, nad ktorým uvažujem, nestojí za bolesť, ktorú by som ním spôsobil svojim najbližším. Stará mama prišla, lebo niekto mi to musel povedať. Teraz som jej za to vďačný, žijem v peknom manželstve so skvelou ženou, okolo Vianoc sa nám narodí naša druhá dcérka, ktorej chceme dať meno Terézia, po mojej starej mame.

Čitateľ Emil