Popoluška

Povedala mi, že jej to pripadá dosť zvláštne, pretože sa jej snívalo, že mala takéto šaty na sebe. Boli žiarivo červené a naozaj nádherné, no nikto by v nich nevyzeral tak ako Monika..... Lucia

Pracujem s mojou kamarátkou Monikou už šiesty rok v tom istom butiku v meste ako predavačka. Je to vlastne taký náš druhý domov. Nie sme lacný obchod a preto nemáme veľa zákazníkov, ktorým by sme sa museli neustále venovať. Stačí, ak denne prídu dve alebo tri dámy a naša denná tržba je zachránená. A tak máme čas na to, aby sme každý deň klebetili, vypili si svoju kávičku a občas si aj vyskúšali nejaké tie šaty, ktoré si v žiadnom prípade nemôžeme dovoliť. Na rozdiel od našich zákazníčok totiž ani mesačne nezarobíme toľko, koľko jedny šaty stoja. Monika je skvelé dievča. Naozaj je dobrá, pekná, no skromná vo svojom pohľade na seba. Skoro až zakomplexovaná. Ako často som si priala, aby aj ju konečne postretlo šťastie, pretože ako to už u takých dievčat býva, nikdy jej vzťah nevydržal viac ako niekoľko mesiacov. Až do minulého roku, kedy sme zatelefonovali pani Hajnalke. Viac- menej zo zvedavosti a aj preto, lebo sme sa akurát nudili. Chichúňali sme sa ako pubertiačky keď sme sa pani Hajnalky pýtali, či Monika v tomto roku stretne toho pravého. Pani odpovedala veľmi zvláštne. Vraj nájde pravé šaty na túto príležitosť a keď ich zbadá, mala by ich mať, nech by sa už dialo čokoľvek. Pýtali sme sa ešte na hŕbu iných vecí a po roku môžem povedať, že všetko sa aj vyplnilo. No zmienka o šatách bola naozaj zvláštna. Monika totiž naozaj jedny také šaty zbadala. Priviezli ich týždeň po tom, ako sme s pani Hajnalkou hovorili a ona sa do nich zamilovala na prvý pohľad. Povedala mi, že jej to pripadá dosť zvláštne, pretože sa jej snívalo, že mala takéto šaty na sebe. Boli žiarivo červené a naozaj nádherné, no nikto by v nich nevyzeral tak ako Monika. Bola ako z rozprávky keď si ich dala na seba. Rozhodla sa, že dá na radu pani Hajnalky a šaty si kúpi, aj keď to znamenalo, že na ne minie všetky svoje úspory. Ja by som niečo také kvôli šatám neurobila, no podporila som ju v tom nápade. Ženy sú totiž už také. Ak túžia po niečom krásnom, nedá im to pokoj, pokiaľ to nemajú. Ukázalo sa, že to bol dobrý nápad už len preto, lebo Monikin otec prišiel asi o týždeň s návrhom, aby s ním išla na ples. Jej mama nečakane ochorela a on nemal partnerku. A tak si Monika v ten večer mohla obliecť tie úžasné šaty. Na plese sa zoznámila s Marekom. Je dokonalý. Konečne niekto pre ňu. Nielen že dobre vyzerá, ale na Moniku je naozaj taký dobrý ako si kamarátka zaslúži. Nečudo, že mu odpovedala nedávno kladne, keď ju požiadal o ruku. Keď sa konala oslava jej zásnub, nemohla som tam chýbať. Zaujalo ma, čo Marek rozprával o zoznámení so svojou vyvolenou. Vraj sa do nej zaľúbil na prvý pohľad. Jeho oči, akoby pritiahli žiarivé šaty čo mala na sebe. Vraj sa mu snívalo, že v takých šatách za ním prišla jeho budúca žena, musel sa jej prihovoriť. A keď ju spoznal, zistil, že sen neklamal. Skutočne sa do nej zaľúbil až po uši.